Ježko Bodliak si kedysi obľúbil tiché miesto kam chodieval ešte ako maličký, keď sa učil pozorovať les a plánovať si chodníčky či miesta pre skrýše.
Raz si povedal, že vytvorí skrýšu kam by si odkladal svoje „poklady“ – drobnosti, ktoré pre neho niečo znamenajú. Keď sa rozhodol ukryť svoju tajnú komoru, nechcel, aby ju našiel hocikto.
Preto vytvoril malú hádanku, ktorú vyriešia len tí, ktorí sa pozorne rozhliadnu okolo seba.
A.) počet sklených tabúľ vo dverách
B.) počet stromov v okruhu 3m od koša
C.) počet otvorov na obvode stavby
suradnice final: N 48° 18.(A*B)+A+B+C′ E 18° 34.(A*B*C)+(A+C)′
kontrola: A+B+C=23
Bodliak si túto skrýšu nevybral náhodne. Keď je slnečný deň a vietor len jemne šuští v tráve, rád si tu sadne, zavrie oči a nechá sa unášať tichom. Nie každý vie, prečo práve toto miesto má pre neho zvláštne čaro... ale keď tam prídeš, pochopíš.
Hľadaj drevenú búdku, starostlivo ukrytú medzi koreňmi či listami. Jeho tajná komora neukrýva len logbook, ale aj malé poklady — a každý z nich má svoj príbeh.
Ak si niečo vezmeš, nechaj niečo svoje. Niečo, čo má dušu.
---
Pravidlá lesa
Kešku zavri a dôkladne zamaskuj
Nenarušuj okolie – nech si aj ďalší hľadači užijú rovnaký zážitok
Podeľ sa v logbooku o to, čo si cítil – možno to číta aj Bodliak
---
A keď sa raz vrátiš za súmraku, možno ježka uvidíš naozaj — ako sa díva na obzor, úplne potichu, spokojný, že niekto našiel jeho miesto presne tak, ako to zamýšľal.