Diana
Diana bola jednou z najvýznamnejších bohýň starovekého Ríma a patrila medzi božstvá, ktoré mali silný vplyv nielen na náboženský život, ale aj na kultúrne predstavy Rimanov o svete. Pôvodne bola uctievaná ako bohyňa prírody, lesov a zvierat, ochrankyňa divočiny a toho, čo je človeku vzdialené a tajomné.
Bola považovaná za patrónku mladých dievčat, ale zároveň aj za ochrankyňu matiek a pôrodov, čím získala dvojaký charakter – spájala čistotu a panenstvo so schopnosťou dávať život. Uctievanie Diany bolo rozšírené na viacerých miestach, no najznámejší a najtajomnejší bol jej kult v posvätnom háji pri jazere Nemi. Tu dostala meno Diana Nemorensis a jej kult bol spojený so zvláštnym rituálom, pri ktorom sa kňaz, nazývaný rex Nemorensis, dostával k svojmu úradu až po boji, v ktorom musel zabiť svojho predchodcu. Tento motív vyjadroval neľútostnú silu prírody a cyklus života a smrti, ktorý Diana stelesňovala.
Okrem Nemi sa jej chrámy nachádzali aj v Ríme, najmä na Aventíne, kde bola uctievaná ako ochrankyňa slabých a utláčaných, a preto k nej smerovali modlitby aj od otrokov a cudzincov. V umení sa Diana objavuje ako krásna mladá žena s lukom a šípmi, obklopená srnkami alebo loveckými psami, často s polmesiacom vo vlasoch ako znakom spojenia s nočnou oblohou.
Jej prísna povaha a neústupnosť voči tým, ktorí narušili jej posvätnosť, sa prejavuje aj v mýtoch, z ktorých najznámejší je príbeh o lovcovi Akteónovi. Ten sa jej náhodou pozrel na telo, keď sa kúpala, a bohyňa ho za to okamžite premenila na jeleňa, ktorého roztrhali jeho vlastné psy. Tento krutý trest odráža Dianinu povahu – čistú, nedotknuteľnú a nekompromisnú voči tým, ktorí nerešpektovali jej slobodu.
Jej dedičstvo pretrvalo stáročia a v neskorších obdobiach bola stotožňovaná s čarodejníckymi predstavami o veľkej bohyne noci, čím nadobudla ešte silnejší mystický rozmer. V literatúre a umení sa objavovala ako symbol divokej prírody, nezávislosti, čistoty a krásy a jej obraz dodnes pripomína úzke spojenie človeka s prírodou a silami, ktoré sú väčšie než on sám.
