Weronika
(skládka odpadov)

Pýtate sa že kto to, čo to, čo má spoločné Weronika so skládkou odpadov?

Heeej, veru, aj smeti majú svoju históriu! Vravíte si, že prečo sa tá skládka volá Veronika? Nuž, počúvajte:
Kedysi tam nebýval kopec odpadkov, ale poriadna ženská menom Weronika. Tá mala takú zvláštnu záľubu – nikdy nič nevyhodila. Staré čižmy? Spravila z nich kvetináče. Rozbitý hrniec? Hľa, krásna miska na sliepky. A keď jej ktosi doniesol deravé nohavice, len sa usmiala: ‚Neboj sa, urobíme z toho dve záplaty a jednu utierku!‘
Ľudia z celej dediny si zvykli nosiť k nej všetky haraburdy, lebo vedeli, že u Weroniky nič nepríde nazmar. Lenže, keď Weronika umrela, už nebolo komu tie staré črepiny a handry premieňať. A tak si dedinčania povedali: ‚Eh, aj tak to vždy nosíme na Weroniku, tak to tam budeme nosiť ďalej!‘
No a tak to šlo, rok za rokom, až z jej dvora vyrástol kopec, z kopca skládka a zo skládky legenda. A teraz, keď niekto povie: ‚Odnes to na Weroniku,‘ tak už nemyslí na tú dobrú ženu, ale na smetisko. Ale, pravdu povediac, možno by sa tá stará Weronika v hrobe aj usmiala – lebo jej sen, že nič sa nemá vyhodiť, sa vlastne splnil do posledného papiera!“
A že či to bolo tak alebo onak, dnes už nik presne nevie, len s istotou sa vie, že tu ten kopec smetí je dodnes, skládka je uzatvorená a prebieha tu rekultivácia.