Mierové námestie
História
Azda najvýznamnejšou pamiatkou na Mierovom námestí je rímsky nápis z roku 179 n. l., ktorý dokladá prítomnosť rímskych légií a robí z Trenčína najsevernejšie doložené miesto ich výskytu v strednej Európe. Trenčín je spomínaný pod názvom LAVGARICIO.
Poloha pod Trenčianskym hradom mala počas všetkých historických období veľmi strategický význam – napríklad námestie ležalo na dôležitej obchodnej trase spájajúcej Považie s Moravou a Sliezskom. Na tejto ceste, medzi hradnou skalou a riekou Váh, vznikla ešte pred rokom 1111 malá osada pod hradom s nepravidelným pozdĺžnym námestím. Dôležitosť mesta bola utvrdená v roku 1324, kedy sa Trenčín stal slobodným kráľovským mestom, a neskôr aj v roku 1412, kedy mu Žigmund Luxemburský dal mestu aj ďalšie výsady na úrovni maďarského Budína. Už v stredoveku teda plnilo funkciu hlavného trhoviska, kde sa konali pravidelné jarmoky a sústreďoval sa hospodársky život mesta.
V polovici 15. storočia boli na koncoch námestia postavené brány – Dolná brána (dnešná Mestská veža) ktorá slúžila ako strážna aj hodinová veža, a už zaniknutá Horná brána pri budove Trenčianskeho múzea – ktoré nadväzovali na opevnenie hradu a tak bol vytvorený uzavretý priestor mesta a hradu. Tým vznikol priestor na výstavbu mnohých architektonických pamiatok, ako napr. Piaristický kostol sv. Františka Xaverského zo 17. storočia, ktorý bol vystavaný v rámci piaristického kláštora, významného centra vzdelanosti v tomto regióne.
Od 18. storočia sa na námestí nachádzajú sochy sv. Jána Nepomuckého a Morový stĺp a neskôr v 19. storočí pribudla socha sv. Floriána, ktorú tam však už dnes nenájdete. Postupom času bola vybudovaná radnica, župný dom, pošta, kasíno a hotel. Od roku 1987 je Mierové námestie Mestskou pamiatkovou rezerváciou.
V súčasnosti je kultúrnym a spoločenským centrom mesta – konajú sa tu mestské slávnosti, trhy, koncerty a podujatia spojené s cestovným ruchom. Na námestí môžete taktiež obdivovať bronzový model mesta, či fontánu Marca Aurelia, okolo ktorej sú bronzové dosky s dátami významných dejín mesta.
Historické názvy
V stredoveku sa nazývalo rôzne - Rink, Theatrum, Hauptplatz, Fötér, všetky sú ale len všeobecné pomenovanie pre verejný priestor takéhoto typu. Prvý skutočný zaznamenaný názov je z roku 1911, a to Szalavszky Gyulatér, podľa vtedajšieho trenčianskeho župana. Po prvej svetovej vojne sa názov zmenil na Masarykovo námestie až do roku 1938, kedy v období vzniku Slovenského štátu námestie nieslo Hlinkovo meno. Po druhej svetovej vojne sa názov opäť zmenil, tentokrát na Stalinovo námestie, až sa napokon v roku 1962 názov zmenil na súčasné meno s prívlastkom Mierové.
Ku keške:
Pozývam vás na krátku a veľmi stručnú prechádzku po hlavnej časti Mierového námestia. Finál je skutočne neďaleko.
Stage 1 – Mestská veža
Zo strany Štúrovho námestia je osadená do steny Mestskej veže kovová tabuľa, ktorá hovorí o Dolnej bráne.
A = posledný rok na tabuli
Stage 2 – Piaristický kostol sv. Františka Xaverského
Naľavo od dverí do kostola je osadená kovová tabuľa s nadpisom Piaristický kostol.
B = prvý rok na tabuli
Stage 3 – Fontána Marka Aurélia
Na predĺženej časti fontány je citát Marka Aurélia, po slovensky aj po latinsky. Okolo fontány je v zemi viacero tabuliek o rôznych historických udalostiach Trenčína. Pred latinským citátom je v zemi tabuľka o Trenčianskom hrade.
C = posledné dvojciferné číslo na tabuľke
Stage 4 – Morový stĺp Najsvätejšej Trojice
Stĺp venovaný obetiam moru v roku 1710. Stĺp bol postavený v roku 1712 grófom Mikulášom Ilešházim. Zo severnej strany stĺpa nájdeš v kockovej dlažbe osadenú kamennú štvorcovú dlaždicu s nápisom.
D = počet písmen na dlaždici
Finál:
Teraz už len stačí dosadiť čísla do nasledovného vzorca a ísť na finál:
N 48° 53.(A+C + 428 – rok postavenia morového stĺpu)
E 018° 02.(B+D – 1000 – rok vzniku rímskeho nápisu na hradnej skale)
Happy caching!