Posledný vlak smrti... 81.výročie

Na úvod fakty z histórie, ako to všetko začalo....

1933 Hitler pred generálmi prednesie svoj program. V Nemecku začnú prenasledovať Židov.
1936 V Nemecku vydajú tzv. Norimbergské zákony, na základe ktorých zbavia Židov občianskych práv.
1938 8-14. novembra "Kristallwoche" - pogrom proti Židom v Nemecku.

Krištáľová noc (1938)
V noci z 9. na 10. novembra 1938 v celom Nemecku vypukol protižidovský pogrom, ktorý býva označovaný - trochu zavádzajúcim a eufemistickým - názvom "krištáľová noc" (nemecky "Kristallnacht"). Pogrom symbolizoval a urýchlil vyostrenie nacistickej protižidovskej politiky v roku 1938.
Zámienkou na rozpútanie násilia sa stal atentát na legačného sekretára na nemeckom vyslanectve v Paríži Ernsta vom Ratha, ktorého 7. novembra 1938 dvoma výstrelmi ťažko. Jeho najbližší sa stali obeťou vypovedania poľských Židov z Nemecka do Poľska, ktoré bolo nemeckými úradmi vykonané na konci októbra. Jeho rodičia a sestra patrili k tisícom nešťastným Židom, ktorí museli v biednych podmienkach tráviť dlhé týždne na hraniciach, keď ich ani jedna strana nechcela prijať. Popudom k činu Herschela Grünspana bola zrejme snaha pomstiť sa za osud svojich rodičov a upozorniť naň. Grünspan bol okamžite po svojom čine zatknutý francúzskymi orgánmi a neskôr odovzdaný do Nemecka, kde sa jeho osud stráca.
Nešťastný a neuvážený čin židovského mladíka nebol ale skutočným dôvodom vypuknutia pogromu - nacisti ho iba využili ako zámienku na vyostrenie protižidovských opatrení. Nacistická propaganda predstavovala atentát ako súčasť židovského sprisahania proti nemeckému národu, ako pokus Židov a vyvolávanie nepriateľstva medzi európskymi štátmi. Všetky nemecké noviny publikovali v nasledujúcich dňoch na prvých stranách nenávistné protižidovské tirády.
V Paríži medzitým vom Rath bojoval o život a 9. novembra 1938 popoludní zomrel. Zhodou okolností sa v ten istý deň večer v Mníchove konalo každoročné stretnutie nacistických „starých bojovníkov“ s Hitlerom, ktoré bolo pripomienkou nevydareného nacistického puču v Mníchove v roku 1923. Keď Hitler okolo 10 hodiny večer odišiel, vystúpil (bezpochyby po dohode s Hitlerom) Goebbels o úmrtí vom Ratha a s plamenným protižidovským prejavom vyzývajúcim k pomste, ktorý si prítomní funkcionári SA a ďalších nacistických inštitúcií vyložili ako povel na začatie protižidovského pogromu. Už v noci začali predovšetkým jednotky SA vyvolávať protižidovské nepokoje a samé útočiť na židovské objekty.

Počas pogromu, ktorý prebiehal od neskorých hodín 9., počas 10. a na niektorých miestach ešte 11. novembra, bola vypálená prevažná časť synagóg a židovských modlitebien, ktoré boli považované za symbol prítomnosti a úspechu židovskej menšiny v Nemecku. Boli vyplienené židovské obchody a podniky, ich zariadenie bolo zničené. Bolo hlásených zhruba 7500 zdemolovaných židovských obchodov. Priamo pri pogrome bolo zabitých takmer 100 Židov a zhruba 30 tisíc - väčšinou majetnejších - ich bolo odvlečených do koncentračných táborov Dachau, Buchenwald a Sachsenhausen. Z nich boli prepúšťaní až po záväzku emigrácie a zabavení majetku v prospech Ríše.
Nacistické vedenie cynicky tvrdilo, že pogrom nebol nijako organizovaný a že sami Židia vyvolali spravodlivý hnev ľudu, a využilo ho k ďalším protižidovským opatreniam. Židom bolo prikázané odstrániť spôsobené škody a uviesť vzhľad ulice opäť do pôvodného stavu – zároveň ale zabavili poistky, na ktoré mali poškodenie nárok. 12. novembra bolo na porade, ktorej predsedal Hermann Göring, nemeckým Židom navyše uložené zaplatiť pokutu vo výške jednej miliardy mariek. „Krištáľová noc“ tak bola využitá aj na urýchlenie nútenej arizácie židovského majetku. Novembrový pogrom roku 1938 môže byť považovaný za symbolický aj praktický medzník v nacistickej protižidovskej politike: značil prechod k úplnému vylúčeniu Židov zo spoločnosti a potenciálne k ich fyzickej likvidácii.

1938 V Maďarsku prijali I. Židovský zákon.
1939 Židovskí utečenci z Poľska a Slovenska hľadajú cestu záchrany cez Košice.
1939 Okrem Židovskej náboženskej obce zrušia všetky židovské spolky v Košiciach a vyvlastnia ich majetky.
1939 V Maďarsku prijali II. židovský zákon.
1941 Schvaľujú III. židovský rasistický zákon podľa vzoru tzv. Norimbergského zákona.
1944 19. marca nemecké vojská obsadia celé Maďarsko a začne sa deportácia Židov. Povinnosť nosenia žltej hviezdy.
1944 Židia z celej Turniansko-Abovskej župy v počte asi 3-4 tisíc sú deportovaní do Košíc. Slovenskí Židia sa vracajú naspäť do hôr.
1944 Na základe príkazu, vydaného 25. apríla, sú Židia z územia mesta povinní hlásiť sa do 48 hodín v tehelni na okraji mesta, kde sa v malom, preplnenom priestore nachádza asi 14 000 ľudí.
1944 1. mája založia v meste getto, 13. mája ho zrušia.
1944 15. mája okolo polnoci sa začne deportácia - odvoz I. transportu v nákladných vagónoch do koncentračných táborov Osvienčima a Buchenwaldu - do koncentračných táborov smrti.

Deportácie z vtedajšieho Maďarska sa začali 15.mája 1944 a posledný vlak smrti vypravili do koncentračného tábora 3.júna. Konečná - Osvienčim. V piatich transportoch bolo odvlečených do táborov smrti asi 15-tisíc ľudí zo samotných Košíc a širšieho okolia. Prežil z nich približne každý desiaty. Po oslobodení sa ich vrátilo s podlomeným zdravím ani nie tristo. Celkovo prešlo cez Košice z vtedajšieho Maďarska 137 vlakov smrti.

Ešte pred transportami, 25. apríla, prišiel dovtedy najbrutálnejší a najponižujúcejší rozkaz, ktorý každého vydesil. Za štyridsaťosem hodín sa všetci Židia a tí, ktorí za nich boli podľa zákona považovaní, museli najprv do geta vytvoreného vo vnútornom meste, odtiaľ potom boli sústredení aj so Židmi z okolia do deportačného strediska vytvoreného v tehelni na periférii mesta. Veliteľom geta a následne aj deportačného strediska bol smutne známy žandársky koncipient László Csatáry. Občania mesta s pohoršením sledovali tento smútočný výjav getoizácie, presahujúci všetky predstavy. Snažili sa mu vyhnúť a zatvárali okná. Štrnásťtisíc ľudí, počet, ktorý vydá na celé mesto, sa tesnilo v halách tehelne na oboch stranách cesty. Odtiaľto, z areálu tehelne, odchádzali Židia vo vagónových rakvách na svoju poslednú cestu.

Nikto nepoznal smer ani cieľ cesty týchto transportov, alebo sa to neodvážili prezradiť. Prvý vlak s deportovanými prešiel cez košickú železnicu 14.mája 1944, bol vypravený z Nyíregyháza.

Vlaky s košickými Židmi do tábora smrti:

16. mája 1944 3 055 ľudí
16. mája 1944 3 629 ľudí
17. mája 1944 3 352 ľudí
24. mája 1944 3 172 ľudí
3. júna 1944 2 499 ľudí.

Spolu 15 707 košických Židov.

Posledný vlak vypravený z Rákoscsaba prešiel cez košickú stanicu 20.júla 1944. Celkom to bolo 137 vlakov so 401 439 ľuďmi.

Týmto stretnutím by som vám chcel ukázať miesto bývalej tehelne, kde Židov nakladali na vlaky a povedať vám pár informácií z histórie.

Stretneme sa 9.novembra 2025 o 15:30 na súradniciach.

Event bude trvať do 16:30.

Deportáciu Židov z košickej tehelne pripomína v Parku Idanská pamätník. Odhalili ho v nedeľu v Košiciach na mieste, kde kedysi tehelňa stála, a to presne po 75 rokoch od udalosti, keď boli občania židovského pôvodu násilím naložení do vlakov smerujúcich do nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Je to prvý pamätník obetiam holokaustu v tomto meste, ktorý je na verejnom priestranstve.