Letisko M.R Štefánika Bratislava
Bratislavské letisko sa do dejín zapísalo dávno predtým, než na ňom začali pristávať prvé civilné lietadlá. Rok 1919 priniesol dramatickú udalosť: nad poliami pri Ivanke pri Dunaji sa zhmotnila tragédia generála Milana Rastislava Štefánika. Jeho lietadlo sa pri návrate do vlasti zrútilo neďaleko miesta, kde dnes stojí moderné letisko. Táto nehoda dala krajine silný symbol – priestor pri Bratislave sa navždy spojil s letectvom a s menom muža, ktorý veril v budúcnosť slobodného Československa.
Prvé roky po vzniku republiky však patrili inému miestu. Lietadlá pristávali na letisku vo Vajnoroch, kde sa v roku 1923 objavil prvý pravidelný spoj z Prahy. Letectvo bolo vtedy ešte vzácnym zážitkom a každý prílet bol malou udalosťou. S rastúcim významom leteckej dopravy sa však čoraz zreteľnejšie ukazovalo, že vajnorské letisko, stiesnené medzi mestom a Malými Karpatmi, nemá veľkú budúcnosť. Bolo jasné, že Bratislava potrebuje nový, otvorenejší priestor – a pohľady sa stále častejšie upierali práve k rovinám pri Ivanke.
Po druhej svetovej vojne sa úvahy zmenili na konkrétne plány. Koncom štyridsiatych rokov sa na lúkach východne od Bratislavy objavili stavebné stroje a začala sa výstavba nového letiska. V priebehu niekoľkých rokov vyrástli betónové dráhy, prvé budovy a technické zázemie. Keď sa začala pravidelná prevádzka, Bratislava získala modernú bránu do sveta. Jednoduchý terminál a skromná infraštruktúra síce nemali veľkolepý lesk, ale pre cestujúcich predstavovali dotyk s veľkým svetom – s Prahou, Viedňou či ďalšími mestami vtedajšej Európy.
Šesťdesiate a sedemdesiate roky priniesli obdobie veľkých prestavieb a ambícií. Budoval sa nový terminál, upravoval sa priestor pred letiskom, vznikali nové cesty a technické objekty. Letisko sa menilo na reprezentatívny dopravný uzol Slovenska v rámci spoločného štátu. V osemdesiatych rokoch prišla rozsiahla rekonštrukcia hlavnej vzletovo‑pristávacej dráhy. Po jej predĺžení mohli v Bratislave pristávať väčšie prúdové stroje a na odletových tabuliach sa objavovali stále vzdialenejšie destinácie.
Zlom prišiel po roku 1989. Krajina sa otvárala svetu a spolu s ňou aj bratislavské letisko. Modernizovalo sa vybavenie, pribúdali nové časti terminálu a zlepšovala sa bezpečnosť. V roku 1993 dostalo letisko meno, ktoré uzavrelo historický kruh: Letisko M. R. Štefánika. Priestor, v ktorom kedysi tragicky skončil Štefánikov let, sa stal živým pamätníkom jeho odkazu. Pomenovanie nebolo iba technickým aktom, ale aj gestom úcty k človeku, ktorý bol astronómom, vojakom, diplomatom aj leteckým priekopníkom.
Nasledujúce desaťročia priniesli striedanie úspechov a kríz. Niektoré letecké spoločnosti prišli a odišli, zmenili sa cestovné návyky ľudí a svetová pandémia na čas takmer umlčala motory lietadiel. Letisko však vždy znovu ožilo. Terminály sa rozširovali, technológie modernizovali a počet cestujúcich z roka na rok rástol. Dnes bratislavské letisko pôsobí ako živý organizmus – ráno vítajú haly dovolenkárov, popoludní obchodných cestujúcich a večer tých, čo sa vracajú domov.
Keď človek prichádza po Ivanskej ceste k areálu, míňa monument, ktorý víta návštevníkov nápisom v slovenskom aj anglickom jazyku. Je to symbolická brána do priestoru, kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou. V diaľke šumia pristávajúce lietadlá, no v pamäti krajiny zostáva aj obraz prvej linky ČSA, povojnových stavbárov aj tragického letu generála Štefánika. Bratislavské letisko je tak viac než len dopravný uzol – je to miesto, kde sa už celé storočie píše príbeh slovenského letectva.
Airport M.R Štefánik Bratislava
Bratislava Airport entered history long before the first civil aircraft began landing there. In 1919 a dramatic event took place: above the fields near Ivanka pri Dunaji, the tragedy of General Milan Rastislav Štefánik unfolded. His aircraft, returning him to his homeland, crashed not far from the place where the modern airport now stands. This accident gave the country a powerful symbol – the area near Bratislava became forever linked with aviation and with the name of a man who believed in the future of a free Czechoslovakia.
In the years after the founding of the republic, however, another place took centre stage. Aircraft landed at the Vajnory airfield, where in 1923 the first regular flight from Prague arrived. Flying was still a rare experience then, and every arrival was a small event. As the importance of air transport grew, it became increasingly clear that the Vajnory airfield, squeezed between the city and the Little Carpathians, had little future. It was obvious that Bratislava needed a new, more open space – and people’s eyes turned ever more often to the plains near Ivanka.
After the Second World War, ideas turned into concrete plans. At the end of the 1940s construction machines appeared in the meadows east of Bratislava and work on the new airport began. Within a few years, concrete runways, the first buildings and technical facilities rose from the ground. When regular operations started, Bratislava gained a modern gateway to the world. The simple terminal and modest infrastructure lacked grandeur, but for passengers they represented a real touch with the wider world – with Prague, Vienna and other cities of contemporary Europe.
The 1960s and 1970s brought a period of major reconstruction and high ambitions. A new terminal was built, the forecourt was reshaped, new roads and technical buildings were added. The airport was transforming into a representative transport hub of Slovakia within the common state. In the 1980s, the main runway underwent extensive reconstruction and was extended. Thanks to this, larger jet aircraft could land in Bratislava and more distant destinations began appearing on the departure boards.
A turning point came after 1989. The country was opening to the world, and Bratislava Airport opened with it. Equipment was modernised, new parts of the terminal were added and safety was improved. In 1993 the airport received a name that closed a historical circle: M. R. Štefánik Airport. The area where Štefánik’s final flight had once ended in tragedy became a living memorial to his legacy. The renaming was not only a technical act, but also a gesture of respect toward a man who was an astronomer, soldier, diplomat and aviation pioneer.
The following decades brought alternating successes and crises. Some airlines came and went, people’s travel habits changed and the global pandemic temporarily almost silenced the engines of aircraft. Yet the airport always came back to life. The terminals expanded, technologies were upgraded and the number of passengers grew year by year. Today Bratislava Airport functions like a living organism – in the morning the halls welcome holidaymakers, in the afternoon business travellers, and in the evening those returning home.
When a person approaches the grounds along Ivanská Road, they pass a monument that greets visitors with an inscription in Slovak and English. It is a symbolic gate to a space where the past meets the present. In the distance one can hear the rush of landing planes, while in the country’s memory there remains the image of the first ČSA route, the post‑war builders and the tragic flight of General Štefánik. Bratislava Airport is therefore more than just a transport hub – it is a place where the story of Slovak aviation has been written for an entire century.