Bolo to v roku 2025, v čase Vianoc. Na Severnom póle vládla slávnostná atmosféra, ale mladý Rudolf mal opäť „svoju chvíľku“. Namiesto toho, aby pomáhal ostatným sobom s tréningom navigácie, rozhodol sa, že si dokáže, aký je odvážny. Naháňal sa s polárnymi líškami v Zakázanom lese, kam mali soby prísny zákaz chodiť. „Ukážem im, aký som rýchly,“ pomyslel si a vbehol medzi husté, zasnežené smreky. Bežal tak rýchlo, až mu sneh odletoval od kopýtok. Lenže v Zakázanom lese stromy rástli
tak blízko pri sebe, že čoskoro stratil smer.
Ja prejdem cez Mrazivé údolie aj so zavretými očami!“ vyhlásil namyslene a rozbehol sa smerom
k vysokým skalám na okraji kráľovstva (aspoň si to myslel).
Lenže arktická príroda a krajina je nevyspytateľná. Sotva Rudolf dobehol do stredu údolia, obloha sčernela a strhla sa taká silná fujavica, akú si nepamätali
ani najstaršie soby. Vietor vyl ako hladný vlk a sneh bol taký hustý, že Rudolf nevidel ani na koniec vlastného nosa. Skúšal ho rozsvietiť, ale v tom šialenom vetre a strachu mu nos len slabo tlel.
„Musím sa niekam schovať, inak ma sneh úplne zasype,“ uvedomil si vystrašený sobík. Po hmate
a čuchu sa mu podarilo nájsť malú puklinu, ktorá ho ochránila pred tým najhorším mrazom. Stočil sa do klbka, triasol sa od zimy a v duchu si vyčítal svoju tvrdohlavosť. „Keby som tak radšej zostal
v teplej stajni s ostatnými...“ vzlykol.
Medzitým na základni zavládla panika. Keď Santa Claus zistil, že Rudolf zmizol práve v čase,
keď sa blíži búrka storočia, okamžite vyhlásil pátraciu akciu.
„Soby, škriatkovia, berte svetlá! Musíme nájsť nášho malého kamaráta!“ zvolal Santa.
Celá záchranná výprava sa vydala do nečasu. Soby Dasher a Dancer viedli tím cez záveje a škriatkovia volali Rudolfovo meno do tmavej noci. Hľadali celé hodiny, až kým búrka nezačala mierne ustávať.
Rudolf zrazu začul tlmené volanie. Poslednými zvyškami síl sa sústredil na to, čo ho robilo výnimočným. Zatvoril oči, pomyslel na svojich kamarátov a na to, ako veľmi mu chýbajú. V tej chvíli
sa v jeho srdci rozlialo teplo a jeho noštek sa rozžiaril jasným, pulzujúcim červeným svetlom.
„Tam! Pozrite! Vidím Rudolfov nos!“
...
Ku keške:
Na získanie súradníc miesta úkrytu potrebujete aspoň trošku poznať Rudka, tak poďme na to:
A)
Rudolf sa prvý krát objavil v roku:
1936 potom A = 8
1939 potom A = 1
1949 potom A = 3
B)
Pri piesni ide všetko ľahšie a rýchlejšie, v ktorom roku sa nahrávka Genea Autryho v týždni pred Vianocami dostala na prvé miesto v rebríčku popových singlov Billboard?
1948 potom B je 4
1949 potom B je 6
1950 potom B je 5
C)
Rudko je ktorý sob v poradí? C=√(poradového čísla)
No polovica je za nami, poďme na druhú časť, lebo sobíkovi je strašná zima...
D)
Rudo je aj filmová „star“, prvý film o ňom produkoval rodák z Poľska jeho meno je
Robert L. May a D je potom 5
John David Marks a D je potom 0
Majer Fleischer a D je potom 1
E)
Prečo Rudkov nos svieti zaujalo aj odbornú verejnosť, jedno z vysvetlení priniesli nórski a holandskí vedci publikované v roku 2012 v (vo):
vedeckom časopise Parasitology Today potom E je 0
renomovanom lekárskom časopise British Medical Journal potom E je 1
štúdii uverejnenej v DEINSEA (The Online Journal of the Natural History Museum Rotterdam) potom E je 3
F)
Vydavateľstvo Little Golden Books vydalo v roku 1958 o Rudolfovi
Komix potom za F dosadíme 1
Knihu potom za F dosadíme 3
Zberateľskú edíciu kariet potom za F dosadíme 2
A keďže už máme riešenie za sebou, hurá na miesto kde sa nachádzali posledné stopy Rudolfa na súradniciach N48°48.ACD a E19°09.BFE, kým ich nezavial vietor. Odtiaľ je to ku skrýši iba kúsok. Od súradníc vedie cestička smerom nadol do lesa (na juh), Rudy nekráčal viac ako 50 krokov a pre istotu nechal svoj „frňák“ na mieste, kde sa skryl, aby ste ho ľahšie našli.
Cez
certitude môžete overiť riešenie svojej kešky.