Omšenské travertíny

Vitajte pri omšenských travertínoch, výnimočnom geologickom útvare nachádzajúcom sa nad obcou Omšenie v Strážovských vrchoch, v oblasti známej ako Teplicko-Slatinský kras. Táto lokalita predstavuje zaujímavý príklad toho, ako môže dlhodobé pôsobenie podzemných vôd formovať krajinu a zanechať v nej trvalé stopy v podobe travertínových útvarov. Omšenské travertíny, známe aj pod názvom Laštek alebo Lánce, patria medzi menej nápadné, no geologicky veľmi cenné miesta regiónu.

Travertín je porézna sedimentárna hornina, ktorá vzniká vyzrážaním uhličitanu vápenatého (CaCO₃) z minerálnych vôd bohatých na oxid uhličitý. V prípade Omšenia ide konkrétne o premený penovec (vápencový tuf), teda horninu, ktorá vznikala ukladaním vápenatých usadenín v okolí prameňov a vyvieračiek a neskôr bola spevnená a premenená ďalšími geologickými procesmi. Takéto vody cirkulujú v hlbších častiach krasového prostredia, kde rozpúšťajú vápenaté horniny, a po výstupe na povrch menia svoje chemické zloženie – oxid uhličitý uniká do ovzdušia a vápenec sa začne ukladať v podobe jemných vrstiev.

Obr. 1 - Travertínová kopa Lánce, pohľad zdola 

V minulosti vyvierali aj v oblasti Omšenia minerálne pramene, ktoré boli zdrojom vápnikom nasýtenej vody. Práve tieto pramene stáli pri zrode omšenských travertínov. Dnes už ide o fosílny travertín, teda útvar, ktorého aktívna tvorba sa skončila, no zachované travertínové telesá umožňujú nahliadnuť do geologickej minulosti územia. V odkrytých stenách je možné pozorovať typickú pórovitú štruktúru premeneného penovca, nepravidelné vrstvenie a miestami aj dutiny, ktoré vznikli únikom plynov alebo rozkladom organických zvyškov.

Významnú úlohu pri tvorbe penovca zohrávali aj rastliny, riasy a drobné organizmy. Tie sa zachytávali v usadzujúcom sa vápenci, postupne sa rozložili a v hornine po nich zostali dutinky a odtlačky. Striedanie období s rôznou výdatnosťou prameňov a klimatickými podmienkami sa prejavilo v striedaní svetlejších a tmavších vrstiev, ktoré dnes možno pozorovať v odkrytých profiloch.

Oblasť Omšenia je súčasťou Teplicko-Slatinského krasu, ktorý tvorí severozápadnú časť Strážovských vrchov. Ide o územie budované najmä vápencami a dolomitmi, s typickými krasovými javmi, ako sú jaskyne, skalné bralá, priepasti a vyvieračky minerálnych vôd. Travertíny a penovce v tomto prostredí predstavujú povrchový prejav hlbších krasových procesov a dopĺňajú pestrú mozaiku geologických foriem regiónu. 

Obr. 2 - mapa s legendou, objasňuje geologické podložie (zdroj)

Ku keške

Pre zalogovanie kešky splňte tieto úlohy:

1. Na základe pozorovania travertínových odkryvov opíšte štruktúru omšenského travertínu (pórovitosť, vrstvenie, farebné rozdiely). (pozorovanie)

2. Prečo sú omšenské travertíny považované za fosílny travertín? (listing)

3. Bola lokalita v minulosti využívaná človekom? (náučná tabuľa)

4. Vlastnými slovami vysvetlite prečo je travertínová kopa práve tu a ako vznikla. (pozorovanie + listing)

5. K logu pripojte fotku vás (alebo osobného predmetu) s krížom/travertínom na úvodných súradniciach.

Otázky mi pošlite cez mail/správy na geocachingu, fotku pridajte do logu.  Happy caching!

Zdroje: Náučná tabuľa na mieste, Osobné vedomosti, Wikipédia