Stretneme sa v sobotu 31.1.2026 o 18:00 v Parku Alexandra Duchnoviča v Prešove
Tohto roku (2026) si pripomíname už 31. výročie kodifikácie rusínskeho jazyka na Slovensku.
27.01.1995 bola pred zástupcami štátu, akademickou, vedeckou a národnou verejnosťou vyhlásená a prijatá kodifikácia rusínskeho jazyka na Slovensku. Prvým, ktorý sa chopil neľahkej úlohy stvorenia prvých pravidiel rusínskeho pravopisu, bol bývalý učiteľ Štefan Bunganič. Najväčšie zásluhy v procese kodifikácie v 90. rokoch sa pripisujú Vasiľovi Jaburovi a Jurajovi Paňkovi. Dôležitým medzníkom bol prvý medzinárodný vedecký seminár o rusínskom jazyku, ktorý zorganizovala Rusínska obroda na Slovensku v Bardejovských Kúpeľoch (6.-7.11.1992). Tento seminár vytýčil taktiku a stratégiu kodifikácie a ďalšieho rozvoja rusínskeho jazyka nielen na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch, kde Rusíni žijú (Ukrajina, Poľsko a Maďarsko). Ďalším medzníkom v tomto procese bolo založenie Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry pri ROS v Prešove v januári 1993, ktorého prvým vedúcim sa stal Juraj Paňko. Vasiľ Jabur predniesol hlavný referát na vedeckom seminári pri slávnostnom vyhlásení kodifikácie rusínskeho jazyka v Bratislave. Na budove, v ktorej sa celý akt udial - študenský domov Družba, je umiestnená pamätná tabuľa, ktorú venovali vďační podkarpatskí Rusíni 27.01.2013.
Poďme si tento významný medzník v histórii rusínskeho národa pripomenúť k pamätníku učiteľa a národného buditeľa rusínov Alexandra Duchnoviča, ktorý tieto slová zhmotnil v básni Vručanije (Vyznanie):
| Я Русин был, есмь, и буду, |
Ja Rusyn bŷl, jesm i budu, |
| Я родился Русиномъ, |
Ja rodyl sja Rusynom, |
| Честный мой родъ не забуду, |
Čestnŷj moj rod nezabudu, |
| Останусь его сыномъ; |
Ostanus’ jeho sŷnom; |
| |
|
| Русинъ былъ мой отецъ, мати, |
Rusyn bŷl moj otec, maty, |
| Русская вся родина, |
Russkaja vsja rodyna, |
| Русины сестры, и браты |
Rusynŷ sestrŷ i bratŷ |
| И широка дружина; |
I šyroka družyna; |
Alexander Duchnovič patrí bezpochyby medzi najvýznajmnejšie osobnosti karpatských Rusínov. Nesie po ňom pomenovanie nejedna ulica našich miest, rusínske divadlo v Prešove, ale je tiež autorom rusínskej hymny, či prvého rusínskeho šlabikára. Alexander Duchnovič býva označovaný aj za Komenského Rusínov.
Alexander Duchnovič (Александер Духновіч) sa narodil 24. apríla 1803 v obci Topoľa, okres Snina, kde je v súčasnosti umiestnená jeho busta a informačné panely o jeho živote sa nachádzajú v miestnej drevenej cerkvi. Študoval na užhorodskom gymnáziu, košickej akadémii a duchovnom seminári v Užhorode a v roku 1827 bol vysvätený za grécko-katolíckeho kňaza. Pôsobil na biskupských úradoch v Prešove i Užhorode a ako kňaz v obciach Chmeľová a Beloveža, okres Bardejov.
V roku 1847 sa zúčastnil, ako zástupca prešovského biskupstva, uhorského snemu zasadajúceho v Bratislave. V tom istom roku vydal i prvý rusínsky šlabikár (Книжица читальная для начинающих). Zároveň pomohol k otvoreniu škôl v mnohých rusínskych obciach a vo svojich pedagogických prácach kládol dôraz na výchovu v národnom duchu, čiže vštepovanie lásky a hrdosti k svojmu národu, materinskému jazyku a tradíciám. V roku 1850 stál pri zrode vzdelávacej a literárnej inštitúcie (Literaturnoje zavedenije Prjaševskoje), ktorá vydala prvý rusínsky kalendár, literárny almanach, ale aj Duchnovičov Chlib duši, jeden z najpopulárnejších modlitebníkov Rusínov. V tých časoch Duchnovič publikoval i svoje najznámejšie básne – Podkarpatskije Rusyny ostavte hlubokyj son!, ktorá sa stala národnou hymnou Rusínov a Vručanije (Vyznanie)
