-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(micro)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
doneste si neco na písanie
Obec Fintice vznikla ako potocná radová dedina. V priebehu stárocí
sa vyvinula do dnešnej podoby. Jej doložené historické
pramene uvádzajú, že pred r. 1272 bola obec osadou královských
strážcov hraníc /súpis pamiatok/. Tento písomný doklad
korešponduje s výsledkami umelecko-historického výskumu
kaštiela. V suteréne dnešného kaštiela bola
objavená stavba, ktorá aj ked nie je istý celkový rozsah, je
dokázatelne podstatne staršia, ako ostaté stavebné etapy
vývoja kaštiela a jeho celého komplexu. Úzke strielnové
okná, úzke dvere, vyústujúce do východnej strany veže, goticky
tvarované, lomené oblúky klenieb a rozsah terajších
suterénnych priestorov predpokladá najstaršiu stavebnú etapu
v architektonickom stavebnom vývoji. Toto sídlo už
pravdepodobne neslúžilo pôvodným strážcom hraníc, lebo tí
odišli pred r. 1272, ale bolo pravdepodobne sídlom prvého
majitela Fintíc, ktorý je listinne doložený, šlachtica
zo Slavónska, komesa Gudu. Je však viac ako pravdepodobné,
že toto prvé sídlo bolo budované na mieste pôvodnej
strážnej veže. Obranný charakter zdokumentovaných znakov
je jednoznacný. Zaciatkom 16.st. sa majitelom stávajú Darholcovci.
Oni vlastnili majetok ešte v druhej polovici 16.st.
Predpokladáme, že oni dali rozšírit pôvodné gotické
sídlo do renesancnej podoby. Vtedy kaštiel v duchu
renesancnej idey harmónie, dostal novú formu. Bola dostavaná druha
veža, smerom ku dnešnému kostolu. Klenby v prvom
nadzemnom podlaží sú typickou ukážkou renesancných
klenieb so stycnými lunetami. Takéto klenby sa nachádzajú vo
všetkých kaštieloch v Šarišskej
župe. Renesancne tvarovaný stlp v dnešnej hale -
vstupnom priestore, má charakter dórskeho stlpa a okolo neho bolo
umiestnené pravotocivé schodisko na druhé nadzemné podlažie.
Také isté dva stlpy boli objavené aj v dnešnom objekte
reštaurácie /bývalá voliaren/ na západ od kaštiela,
ale rozmerovo menšie. Na pätkách a hlaviciach boli nájdené
zbytky tehlovocervenej polychrómie. Pocas výskumu boli objavené aj
stielnové otvory a zbytky oblúkovitej atiky. Renesancné úpravy boli
robené dva razy. Prístavbou východne veže sa z
jednovežového objektu stal dvojvežový, predpokladáme,
že atika sa uplatnila v celom novovzniknutom tvare stavby
kaštiela. Pramenné materiály navodzujú nepriamo domnienku,
že stavitelmi tejto druhej renesancnej fázy mohla už byt
rodina Dessewffyovcov, ktorá sa spomína ako majitel už v
prvých desatrociach 17.st. Architektonické nálezy pôvodných
neskororenesancných kamenných ostení na východnej veži,
potvrdzujú tézu vývoja objektu. Impozantná, a nie menej financne
nákladná, bola baroková prestavba celého areálu. Prestavba a
dostavba pôvodných plochých trámových stropov na mohutné barokové
korýtkové klenby s bohatou štukovou výzdobou páskového
ornamentu, prestavba schodiska, dostavba hospodárskych krídel na
východnej a západnej strane, dostavba severného krídla. To sú len
najhlavnejšie práce rozsiahlej prestavby. Aj táto, slohovo
oznacovaná ako baroková, má dve fázy. Druhá fáza výstavby komplexu
fintického kaštiela, súvisí s menšími dostavbami v
kaštieli a velkou stavebnou aktivitou významného
predstavitela rodu, šarišského župana Samuela
Dessewffyho. Kostol so spojovacou chodbou ku kaštielu, bol
podla údajov postavený v rokoch 1775-1778, vysvätený až po
dokoncení interiérovej výzdoby v roku 1778. V tej dobe bola strecha
prestavaná na mohutný manzardový typ s velkými komínmi. Technické
vymoženosti boli realizované aj akýmsi ústredným kúrením s
teplovzdušnými kanálmi. V suteréne bola zriadená
kanalizácia, ktorou sa odvádzala voda z vodojemu, tiež
vybudovanému pre potreby kaštiela. Jednolodový a
jednovežový kostol s apsidou na východnej strane a spojovacím
krídlom a chodbou na západnej strane prepojený s kaštielom.
Bol postavený na miesto staršieho kostola. Dost netypické je
aj situovanie kostola pod dominantným kopcom v centre obce v case,
ked rozloha kaštiela nebola taká rozsiahla. Výzdoba a
architektonické tvaroslovie exteriéru je už neskorobarokové,
až rokokové. Najmä v štukovej výzdobe okien na
spojovacom krídle, kde nájdeme doteraz zachované páskové ornamenty
s rokokovými prekrajovanými mriežkami. Vstup do kostola je na
južnej strane cez barokový portál, ktorý má v supraporte
bohaté tvarovanie. Nad ním je umiestnený rodový erb Dessewffyovcov.
Exteriérová výzdoba kostola je skromná, sústreduje sa na
vystupujúce štukové pilastre, zdôraznené farbou. Interiér
kostola je zaklenutý pruskými klenbami, bohato zdobenými
štukovými rokokovými ornamentami, ktoré lemujú aj korunnú
rímsu. Architektonicky dôležitým detailom je kamenné,
pravouhlo tvarované ostenie-portál vstupu do sakristie. V klenáku
je uvedený rok 1754. Interiéru dominuje hlavný oltár, viažúci
sa k patrocíniu kostola Navštívenia Panny Márie. Po bokoch
sú umiestnené oltáre sv. Jána Nepomuckého a sv. Jozefa. Nad
západným vstupom umiestnený chór s orgánom, tvoria vzácny slohovo
neskorobarokovo-rokokový súbor zariadenia kostola. Bocný oltár sv.
Jozefa je typicky ikonologicky zaradený do komplexnej
neskorobarokovej až rokokovej výzdoby celého kostola. Sv.
Jozef bol deklarovaný za patróna Rakúska v roku 1675 pápežom
Klementom X., na podnet Leopolda I. Postupne sa jeho kult
pretransformoval na ochrancu rodiny. Veriaci mali a majú vždy
k sv. Jozefovi úctu. Nájde sa len málo kostolov, kde sv. Jozef ako
patrón chýba. Na oltári vo Finticiach je sv. Jozef ústrednou
postavou oltárneho obrazu. Malého Ježiška nedrží
na rukách, ale je k nemu sklonený v opatrovníckom geste. Aj takto
neznámy autor obrazu vyjadroval pestúnsky vztah sv. Jozefa k malému
dietatu-Ježiškovi. Kompozícia obrazu je jednoduchá a
stred tvorí nahé telícko dietata objímajúce sv. Jozefa v jemnom
detskom geste. Výraz sv. Jozefa je priam posvätný a vyjadrený je aj
láskavým priklonením svojej hlavy k hlávke dietata. Obraz je
osadený v bohatom zlatom rokokovom ráme. Po stranách oltára sú
dvaja svätci. Sv. Anna drží v rukách knihu s rozradostenou
tvárou, akoby ucila cítat Pannu Máriu, svoju dlhoocakávanú dcéru,
ktorá bola predurcená priviest na svet Spasitela. Postava sv.
Joachima je pootocená smerom k nebesiam, v dakovnom výraze tváre a
ocí. V rukách drží pastiersku palicu ako symbol jeho pokorenia
v chráme, dobrovolného vyhnanstva a neskoršieho radostného
návratu. Tento oltár je v spodnej casti pod obetným stolom
riešený ako grotta s ležiacou sv. Rozáliou. Táto
svätica je uctievaná zo zaciatku len vo svojej vlasti na Sicílii, v
Palerme. Žila v 12.storocí, na královskom dvore, ako dvorná
dáma královnej. Nespokojoval ju život na výslní a v blahobyte.
Utiahla sa do kláštora, vo svojej snahe žit
nábožne. Ale ani tento život jej nebol dost asketický.
Odišla do pustatiny a žila pustovníckym životom.
Tam zomrela, a bola aj pochovaná. Pri vypuknutí moru v Palerme sa
našli jej ostatky /v roku 1624/ a preniesli ich do Palerma.
Od toho dna skoncila morová epidémia. Jej atribútmi sú jaskyna a
veniec bielych ruží. Rozáliin kult sa rozšíril do
ostatnej Európy najmä vdaka jezuitom, ako ochrankyne pred morom.
Táto skutocnost zaiste ovplyvnila aj ikonologickú výstavbu tohto
oltára. Sklbenie jednotlivých postáv, navonok nesúrodé, sa nám v
takýchto súvislostiach javí ako velmi hlboko duchovne a emotívne
zoradené, viažuce sa k hlavnému oltáru Navštívenia
Panny Márie, ale aj k udalostiam v Uhorsku./Tu tiež v r. 1713,
zúrila velká morová epidémia./ Oltár je doplnený bohato tvarovanými
rokokovými hlavicami stlpov a baldachýnom s malými postavami
anjelikov a drapériami. Oltár sv. Jána Nepomuckého je koncipovaný
ako oltár, vo svojej vrchnej casti. Dolná polovica plní funkciu
kazatelnice. Svojou architektonickou formou je sklbená so schodmi
kazatelnice, vyústujúcimi smerom k hlavnému oltáru. V
najvrchnejšej casti oltára - kazatelnice je baldachýn. Z
vnútornej casti je umiestnená holubica, ako symbol Ducha Svätého,
po vonkajších stranách obrúbený šatkou a malými
putti- anjelikmi. Baldachýn vo vrchnej casti je vyzdobený bohatými
rokokovými tvarmi, nepravidelne sa vydúvajúcimi s bohato zláteným
okrajom, dominantou a ukoncením baldachýnu. Ústredný motív oltára,
prestavuje sv. Jána Nepomuckého, namalovaného neznámym majstrom.
Ikonologicky predstavuje typické zobrazenie ceského svätca, v tomto
období, velmi oblúbeného. Pozoruhodný osud Jána Nepomuckého,
spovedníka královnej, ktorý pod hrozbou smrti /podla legendy/
odmietol prezradit spovedné tajomstvo královskému manželovi s
nie najcistejším svedomím. Fakty z histórie však
ukazujú na neoblomnost a zásadovost v otázkach viery a cirkvi.
Nebol ochotný znášat mocenské zasahovanie do svojich
biskupských práv. Po dost dlhých sporoch dal král Václav IV. Jána
Nepomuckého zviazaného hodit z pražského kamenného mosta do
Vltavy. Podla legendy nad miestom jeho utrpenia sa objavilo 5
hviezd, ktoré oznacovali miesto, kde je muceníkovo telo. Po
vytiahnutí z vody pochovali knazovo telo. Jeho hrob bol uctievaný
od zaciatku. Neskoršie boli ostatky prenesené do katedrály.
Pred kanonizáciou bol hrob otvorený a pri manipulácii s lebkou bol
nájdený kus hmoty. Odborná komisia konštatovala, že
táto hmota je udivujúcim spôsobom zachovaný, svätcov jazyk. Celý
proces uctievania Jána Nepomuckého sa velmi rýchlo rozšíril.
Jeho svätorecenie bolo 19.marca 1729, v Lateránskej bazilike v
Ríme. PamiatkyDokoncenie rímsko-katolíckeho kostola vo Finticiach v
r. 1755 dokazuje, že sa úcta k tomuto svätcovi velmi rýchlo
rozšírila po celom Rakúsko-Uhorskom mocnárstve. Sv. Ján
Nepomucký je na tomto obraze znázornený v hnedom rúchu, ale s
královským pláštom, podšitým cervenou látkou /farba
královského purpuru/ a velkým hermelínovým golierom. Okolo hlavy má
pät hviezd. Zvláštnost ikonografického zobrazenia je v
netypickom zobrazení svätca v královskom plášti, a zároven v
hnedom-kajúcnickom šate. Jediným tradicným atribútom je
kríž, ktorý drží v lavej ruke. Pravou rukou žehná.
Doplnujúcimi svätcami, po oboch stranách obrazu sú sv. Peter a
Pavol so svojimi atribútmi. Celý komplex je doplnený
neskorobarokovými a rokokovými detailmi, s polychrómiou a zlátením.
Oltár tvorí dominantné postavenie vo vyústení lavej strany
chrámovej architektúry. Zároven je pendantom pravej strany, v
týchto miestach rovnako ukoncenej chrámovej lode do presbytéria, v
ktorom je umiestnený hlavný oltár. Hlavný oltár vo Finticiach je
umiestnený v apside chrámu. Svojou architektonickou a sochárskou
výzdobou je kombináciou dvoch typov oltára. Baldachýnového, ktorý
je zriedkavejší a používal sa viac v období vrcholného
baroka na Slovensku, a kombinácie rokokového drapériového oltára.
Tento typ je známy z Dómu sv. Martina v Bratislave. Oltárny komplex
fintického kostola je dômyselne komponovaný na stred apsidy, tvorí
dominantu jeho interiérovej výzdoby. Celá ikonologická výstavba sa
viaže k ústrednému motívu oltára obrazu Navštívenia
Panny Márie. Vertikálna kompozícia zacína prirodzene dolu, od menzy
s nádstavcom, riešeným s velmi dekoratívnymi rokajovými
rezbárskymi prvkami. Svätostánok je zatvorený, s priestorom pre
Sviatost oltárnu. Dekoratívny, nepravidelne tvarovaný otvor je vo
vrchole zvýraznený rokajom. Po oboch stranách Svätostánku sú
relikviáre, tiež v bohatých rokokových rámoch. Vedla nich
sochy anjelov v miere nadživotnej velkosti. Ciastocne s
dynamickým pohybom tela a drapérie. Tváre sú modelacne klasisticko
insitného charakteru. Obaja smerujú symetricky k oltáru v adoracnom
geste, so zloženými rukami. Sochársku kompozíciu tvoria zemskí
patróni sv. Štefan a sv. Ladislav, uhorskí králi. Sv.
Štefan, prvý uhorský král. Misionár, šíritel
krestanstva. Založil niekolko biskupstiev a arcibiskupstiev.
Po mnohých bojoch o uhorský trón zavládol mier a Štefan
požiadal pápeža, aby mu slávnostne zveril uhorskú
krajinu, a povolil založit desat biskupstiev. Pápež mu
poslal posvätenú královskú korunu a kríž. Socha na hlavnom
fintickom oltári je námetom inšpirovaná legendou, podla
ktorej sv. Štefan ked obrátil celú krajinu na krestanstvo,
ponúkol svoju korunu Panne Márii. Presne tento výjav je zachytený v
nádhernom úprimnom geste. Táto cast je z celej sochárskej výzdoby
najzdarilejšia. Podla niektorých znakov je možné
usudzovat, že ju vyrezal ovela zrucnejší majster, ako
ostatné sochy. Ciastocne barokovo spracovaná drapéria a expresívna
nadsádzka vo výraze tváre, hovorí o nadanom majstrovi. Sv.
Ladislav, na pravej strane oltárnej kompozície, je podstatne
statickejší, kompozicne jednoduchší. Po
Štefanovej smrti a po smrti jeho syna Imricha dlhých 40
rokov sa krajina zmietala v mocenských bojoch. Ked slachta zvolila
za krála Ladislava, musel bojovat aj proti vonkajším
nepriatelom a nielen budovat svoju krajinu. Najnebezpecnejší
boli Kumáni. Podla najrozšírenejšej legendy zachránil
dievcinu pred únosom, ked sa ju pokúsil uniest Kumán. Toto
vítazstvo akoby predznamenalo aj dalšie vítazstvá nad
nepriatelom. Od tejto doby sa mu darilo kralovat v prospech svojej
krajiny. Svätci-zemskí patróni, boli nielen vznešenými
prototypmi schopných, bohabojných, spravodlivých králov, ale boli
aj ochrancami chudobných a všetkých obyvatelov královstva.
Rozšírila sa mienka, že ked sa starali o svojich za
života, budú sa o nich starat aj po smrti. Budú vyprosovat
milost a pomoc pred biedou, hladom, chorobami. Najmä, už
spomínané morové, epidémie boli velkým postrachom obyvatelstva.
Svätý Ladislav obycajne býva znázornovaný vo vojenskom brnení, s
vojenskou sekerou a královskou korunou. Takto je znázornený aj vo
Finticiach. Sochárska výzdoba oltára pokracuje plynule do
architektonickej výstavby oltára cez štvoricu stlpov. Toto
kombinovanie architektúry, maliarstva a sochárstva je typické pre
obdobie baroka a vytvára velkú optickú ilúziu priestoru. Bocné
polia medzi stlpmi sú riešené drapériou, v strede je
umiestnený velký obraz, ktorý tvorí dominantu celého oltárneho
komplexu. Je umiestnený v rokokovom vyrezávanom pozlátenom ráme.
Nad ním je koruna uhorských králov podobná tej, ktorú má na
vankúši sv. Štefan. Je nesená malými anjelíkmi-putti,
ktorí sedia na volutách a rokajových výzdobách. Koruna tvorí
baldachýn. Tento typ oltárneho ukoncenia je typickým pre obdobie
baroka a bol casto používaný v Cechách, Rakúsku a na
Slovensku. Pod baldachýnom, v strede medzi oblácikmi a cherubínmi,
ktorí symbolizujú nebo, je svätožiara sa monogramom Panny
Márie. Je zaujímavé, že v náväznosti na ikonologické
vyjadrenie v soche sv. Štefana, je uhorská koruna vo vrchole
oltára ako koruna Panny Márie- Královnej, aj ako koruna prijatá od
svätca. Panna Mária mala dominantné postavenie v strednej Európe.
Uhorsko bolo Regnum Marianum. Máriiným královstvom. Obraz, ktorým
je urcené patrocínium fintického kostola, tvorí dominantu oltárnej
kompozície. Celkové ponatie kompozície, pozadia a celkového podania
prezentuje klasicistické stvárnenie. V tomto case ešte nie
je známi autor obrazu. Jasnejšie stanovisko môže
priniest výsledok reštaurátorských prác. Novozákonný námet
navštívenia Panny Márie Alžbety, matky sv. Jána. Bola
to Alžbeta, ktorá povedala Márii "Požehnaná si medzi
ženami a požehnaný je plod života tvojho". Obycajne
býva námetom len dvojica žien, ktoré ocakávajú narodenie
dietata. Zachariáš, manžel Alžbety, je v tomto
výjave zobrazovaný skromnejšie. Celý výjav je však
podaný epicky presne. Každá postava vyjadruje svojim postojom,
výrazom tváre, gestom rúk, presne to, co opisuje v evanjeliu. Mária
pocúva, Alžbeta hovorí, Zachariáš mlcí. Je viditelné,
že autor maloval podla nejakej predlohy, pricom v snahe
interpretovat vlastný výtvarný názor, nerešpektoval
vlastnosti kompozície. Pozadie obrazu situoval do imaginárneho
sídla, ktorého architektúra je antikizujúca, oblúbená v období
klasicizmu. Oltár je od doteraz neznámeho autora. Obraz je osadený
v bohato tvarovanom rokokovom drevenom vyrezávanom ráme. Ojedinelé
je umiestnenie malieb v rokokových kartušiach, ktoré sú
súcastou rámu. Námety sú z Máriinho života. Celý komplex
oltára je doplnený dvoma bohato tvarovanými svietnikmi na
trojnožke. Vznik nového kostola vo Finticiach podmienil aj
dôstojné vnútorné vybavenie a objednávku nových bohoslužobných
nádob. Nie sú presne zdokumentované bohoslužobné nádoby, ani
ich pocet, ani ich tvar. V urcitých materiáloch sa spomínajú, ale
uvedený je len pocet. Kalich, paténa a monštrancia sú
predmetmi, ktoré sa používajú pri bohoslužbe. Liturgické
predmety, ktorými boli doplnané staršie kostoly, alebo boli
zariadované nové kostoly, prirodzene boli velmi vzácne, vyhotovené
zo zlata a striebra. Kostolná liturgická výbava fintického kostola
pozostáva z dvoch monštrancií, troch kalichov a niekolkých
patén. Monštrancia, ktorá sa už nepoužíva, je
rokoková. Jej umelecko-historické zaradenie môžeme
predpokladat do roku vzniku kostola. Patrí do okruhu slncových
monštrancií, ktoré boli velmi oblúbené v období baroka.
Avšak táto, fintická, má znaky aj rokokového štýlu.
Nepravidelnost rokajovej výzdoby. Tvar sa skôr približuje
trojuholníku ako ikonologickému vyjadreniu sv Trojice a je
vytvorený z nepravidelných tvarov lúcov. Túto cast tvorí základný
vonkajší obrys. Je z pozláteného striebra. Pred touto
vrstvou je predsadená tepaná strieborná vrstva s dekorom liatych
rokajov a nepravidelne tvarovaných mušlí, vo vrchole
vyústujúcich do baldachýnu. Zasklenú schránku bez lunuly lemuje
strieborný pozlátený predsunutý rámik. Monštrancia má
niekolké znaky z monštrancie z Dómu sv. Martina v
Bratislave. Kalich tvarovo a námetom môžeme zaradit do toho
istého obdobia. Má kruhovú nohu, bohato dekorovanú tepaným
figurálnym námetom s troma anjelmi s kalichom, rebríkom a palmovými
ratolestami, doplnený akantovými listami. Driek kalicha má
hruškový nódus. Kupa je dekorovaná podobne ako noha.
Postavicky anjelov však majú v rukách iné atribúty-rebrík,
klásky, kríž a Veronikinu šatku. Výška kalicha
je 22 cm. Další kalich má šestlalocnú nohu. Svojim
tvarovaním a umelecko-remeselným spracovaním je pravdepodobne
starší, ako predchádzajúci kalich. Šestlalocná
prelamovaná noha s gravírovaným dekorom v ktorom je zakomponovaný
monogram Márie. Na tenkom diecku, nodus v tvare hrušky. Kupa
kalicha je ozdobená košom, s prestrihovaným rastlinným
ornamentom. Kalich je z pozláteného striebra, kôš je
strieborný. Tento kalich má zvláštne zloženie.
Gravírovaná noha pripomína svojim výtvarným podaním renesancné
kalichy (Bardejov, sv. Egídius, Štvrtok na Ostrove). Tvarovo
najstarším sa javí kalich s prelamovanou a podkasanou nohou.
Na drieku má nó dus v tvare hrušky a hladký, v hornej casti
tesne pri okraji, mierne vypnutý. Je z pozláteného striebra,
výška 21 cm.
Additional Hints
(Decrypt)
fv anq irpbh