História hradu.
Prvá zmienka o hrade je datovaná do roku 1294. Na vlastné náklady ho dal vybudovať šľachtic Arnold, syn Ditricha zo Spiša. Od začiatku bol vymurovaný z kameňa. Za svoje meno vďačí pravdepodobne kmeňu Polovcov (Plavcov), ktorých uhorskí králi v 11. - 12. storočí za účelom obrany hraníc pozývali do pohraničných oblastí Uhorska. Dodnes žijú v obciach Plavnica a Plaveč ľudia s podobnými menami.
Ako kráľovský hrad ho Karol I. Róbert z Anjou daroval v r. 1317 spolu s panstvom Drugethovcom a po vymretí rodu v roku 1366 ho kráľ Žigmund Luxemburský získal späť. Okolo r.1400 dal kráľ hrad do držby Bebekovcom, ktorí boli trvalými vlastníkmi plavečského panstva. Avšak pred polovicou 15.storočia sa hradu zmocnil Ján Jiskra z Brandýsa a od r.1453 bol Plaveč hlavným oporným bodom jeho vojenských aktivít. Hajtman Peter Aksamita však v r.1458 pri bitke pri Sárospataku padol v boji a hrad získal Imrich Zápoľský, ktorý dal hrad nanovo opevniť.
V r.1505 ho od Zápoľského dostal Michal Horváth z Veľkej Lomnice, ktorého potomkovia prijali meno podľa hradu - Palocsayovci. Vlastnili ho až do roku 1857. Počas povstania Juraja I. Rakóciho bol hrad na strane vzbúrencov. V 18. storočí, keď stratil vojenský význam, Palocsayovci ho doplnili obytnými budovami a upravili na pohodlné bývanie natoľko, že sa v roku 1715 v zmysle nariadenia cisára Karola VI. o demolácii hradov vyhol zbúraniu, pretože bol uznaný, že má charakter obytného objektu. Povráva sa,že po poslednom stavovskom povstaní mali hrad v roku 1715 zbúrať. Výrečnému Jurajovi Palocsayovi sa vraj podarilo pomocou vína a zlata presvedčiť komisiu, aby hrad vyhlásila za obytný kaštieľ, na ktorý sa mandát panovníka nevzťahova. lPoslednou veľkorysou premenou prešiel hrad v r.1830 za Ferdinanda Horvátha-Palocsaya, keď časť obytnej zástavby nadobudla charakter klasicistického kaštieľa. V r.1856 objekt vyhorel a zostal v zrúcaninách a o rok neskôr, v roku 1857 rod Palocsayovcov vymrel.
Povesť.
Hradný pán Mikuláš bol človek s tvrdým srdcom. Ešte aj brata, ktorého vždy nenávidel, dal po smrti palicovať. Keď mu v nedeľnej kázni duchovný otec vstúpil do svedomia, veľkomožný vyletel z kostola ako uštipnutý. Skočil do koča a zdivené kone hnal rovno na kňaza, čo ho vyšiel na ulicu upokojiť. Za to, že vraníkmi usmrtil božieho sluhu, cisár pánu Mikulášovi vymeral trest. Nesmel viac zapriahať kone. Prišla tuhá zima. K dedine sa od hradu blížili sane s volským záprahom a za saňami uháňala svorka vlkov. Darmo urodzený poháňal volky do svižného kroku. Ďalej ako ku kostolu nedošli. Tam, kde v lete kone ušliapali farára, hradný pán zaplatil pokutu životom. Rozdriapali ho vlci.
Súčasnosť.
V súčasnosti sa na mieste nachádzajú len zvyšky vysokých múrov obytného krídla a obrannej delovej bašty. V roku 2014 sa začali práce na obnove hradu, v prvej fáze zamerané na konzerváciu juhovýchodnej hradby a východnej veže
zdroj: internet (hlave: http://www.hrady-zamky.org), informačná tabuľa