|
Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov.
Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa v Bojniciach v 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia ďalšie šľachtické rody - Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci.
V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval Bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526.V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Turzovi. Turzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria.
Po vymretí rodu Turzovcov (v roku 1636) hrad opäť pripadol korune. O rok neskôr, v roku 1637, dal cisár Ferdinand III. bojnické panstvo Pavlovi Pálfimu do zálohy za dvestotisíc zlatých. V roku 1643 dostali Pálfiovci Bojnický hrad do dedičnej držby. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. Jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.
Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ - gróf Ján František Pálfi. Gróf Pálfi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok. Ako vzor použil francúzske gotické hrady z údolia rieky Loiry, pápežský palác v Avignone, gotické tirolské hrady i ranú renesančnú taliansku architektúru.
Gróf Pálfi sa jej úplného dokončenia nedožil, zomrel vo Viedni 2. júna 1908 ako starý mládenec. Pretože nemal priamych dedičov, čoskoro po jeho smrti vypukli spory medzi príbuznými o dedičstvo. V roku 1923 bola uzavretá priateľská dohoda medzi dedičmi grófa Pálfiho a československým štátom, v ktorej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb. Dražby umeleckých zbierok grófa Pálfiho sa uskutočnili v rokoch 1924 - 1926.
V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov, pripadol jej majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku definitívne umiestnené múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.
Novogotický pavilón bol postavený v rokoch 1899-1909 a stojí v centre jazierka.
Ide o romantický malý objekt na kruhovom pôdoryse s lomeným vstupom. Imituje hradnú vežu a má ozubené zakončenie vrcholu muriva (cimburie).
Lipa kráľa Mateja alebo aj Bojnická lipa je lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), ktorá rastie v parku Bojnického zámku.
Má viac ako 700 rokov. Obvod kmeňa je 11 m, výška stromu 9 m a priemer koruny 5 m. Jej obvod pri pni je 12,5 m. Lipa kráľa Mateja je vzácnym pamiatkovým i botanicky dôležitým stromom a je štátom chránená.
Podľa historickej povesti lipu zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301, keď zomrel Ondrej III., posledný kráľ z rodu Arpádovcov. Počas svojho pobytu na Bojnickom zámku držiaval pod ňou kráľ Matej kráľovské snemovanie.
Od roku 1962 je vyhlásená za chránený prírodný výtvor.
Podmienky na logovanie:
1) Pred návštevou si priprav nápis "Carpe diem" (užívaj dňa). Ideálne na rozmer A4, na svoje oblečenie alebo sa ho nauč posunkovou rečou (podmienky nižšie).
2) Odfoť sa na dvoch vybraných miestach (pozri waypointy) tak, aby:
A) bol na tebe jasne viditeľný nápis "Carpe diem" alebo ho viditeľne zobraz posunkovou abecedou znakmi "C" a "D". V prípade výberu posunkov musíš k fotografii doložiť aj seba na rovnakom mieste, a to so svojou tvárou (výber máš).
Ostatné fotografie nevyžadujú tvoju tvár, ale tvoju osobu áno! Žiadne SWG a vedľa toho papier, TY osobne hoci aj chrbtom!
Detail nápisu musí byť jasne čitateľný. Pozri príklady.
B) Na fotografiách musia byť jasne viditeľné dva objekty, samozrejme spolu s tebou a nápisom Carpe diem.
Prvým objektom je lipa kráľa Mateja s Bojnickým zámkom v pozadí (min. tabuľa pri nej).
Druhým povinným objektom je novogotický pavilón v centre jazierka.
Pri nesplnení podmienok log "Found It" považujem za neplatný a bude bez upozornenia vymazaný.
Príklady možností:
Viditeľný a jasne čitateľný nápis na oblečení, na tele, na papieri alebo zobrazením posunkovou abecedou. Viď foto.
Conditions for log:
1) Before the visit, prepare the note “Carpe diem” (enjoy the day) attached to your cloth, preferably A4 size. Or learn the note in the sign language (see conditions below)
2) Take a picture of yourself at the appointed spots (see the waypoints), so that:
A) The note “Carpe diem” would be visible, or you visibly show in the sign language the letters “C” and “D”. If you prefer the sign language, your picture at the spot with visible face is a must. It’s your choice. Other pictures needn’t show your face, yet your figure must be seen. No SWG and a paper, YOU personally, can be from the back. Detail of the note must be readable. See examples.
B) Two objects must be seen together, with you of course, and the note Carpe diem. The first one is the lime-tree of king Matthew with Bojnice castle at the background (or at least the info board beside). The second compulsory object is the neogothic pavilion in the middle of the little lake.
If the conditions not fulfilled, the “Found It“ log will not be accepted and the log will be deleted.
The examples, see photo:
Virtual Rewards 2.0 - 2019/2020
This Virtual Cache is part of a limited release of Virtuals created between June 4, 2019 and June 4, 2020. Only 4,000 cache owners were given the opportunity to hide a Virtual Cache.
Learn more about Virtual Rewards 2.0 on the Geocaching Blog.
Ďakujem svojim pokladom geJulie a Labutka81 za spoluprácu a veselé výlety v Bojniciach.
|