Povstanie v Ilanovskej doline
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(small)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
SK: Stromy poznacene crepinami, zem nasiakla krvou, zbrane, miny, municia, zvysky uniforiem. Trosky havarovanych lietadiel, ktore nedoleteli s pomocou. Krize znamych i neznamych. Takmer v kazdej doline, par metrov od pramena ci studnicky stopy po partizanskych taboroch. To su este i dnes doliny a lesy Liptova...
(Oldrich Vanek – Doliny Liptova a druha svetova vojna)
SLOVENSKE NARODNE POVSTANIE
Jedna z najvyznamnejsich udalosti v dejinach Slovenska a najma Slovakov. Napriek tomu, ze ako ozbrojene povstanie slovenskeho odboja vzniklo az 29. augusta 1944, predchadzalo mu mnoho dalsich momentov. Nemci sa nikdy u nas pocas vojny netesili velkej popularite. Este horsie vsak na tom boli, ked vyhlasili vojnu Sovietskemu zvazu a Spojenym statom, kde malo vela Slovakov svojich pribuznych. Svoju ulohu zohrali i antifastisti v armade, ale aj demokrati a komunisti udrziavajuci kontakt s exilovou vladou v Londyne. Predovsetkym antifasisti v armade dufali, ze pomozu Cervenej armade pri prechode nasim uzemim a ochrania tak krajinu pred skazou vyplyvajucou z dlhodobych frontovych bojov.
Prve partizanske skupiny (tzv. Janosikove druziny) ci Ustredny narodny revolucny vybor a od neho odvodene obecne Narodne vybory vznikali uz po roku 1941. Nalada v spolocnosti vsak podobnym aktivitam v tej dobe nevelmi priala a tak mali spravidla len velmi kratke fungovanie. V roku 1944 uz vacsina Janosikovych druzin v podstate neexistovala, alebo len sustredovala zbrane a vystroj v horach, ci vydavala agitacne letaky. V zahranici vycvicene partizanske skupiny zacali u nas posobit uz v lete roku 1944 pred vypuknutim povstania. Slovenska armada dostala kvoli ich zvysenej aktivite rozkaz zakrocit. Nasledna akcia vsak bola neuspesna, partizani sa stihli stiahnut. Pripadne stretnutia s partizanmi boli priatelske, vojaci sa k partizanom pridavali, alebo predstierali bezvysledne prehladavanie terenu.
Vypuknutie povstania bolo mierne predcasne. Sprevadzalo ho mnoho chyb a nepresnosti, ktore v konecnom dosledku viedli k jeho potlaceniu 28. oktobra 1944. Povodne malo sluzit ako podpora Dukelskej operacie, vramci ktorej mala na nase uzemie vstupit Cervena armada. Vypuklo ale skor a konflikt na Dukle sa bez ohladu nan necakane predlzil.
Po potlaceni organizovaneho povstania mnozstvo jednotiek preslo na partizansky sposob boja. V nom pokracovali partizani az do oslobodenia krajiny na jar 1945. Napriek vsetkemu je tento akt vzbury maleho naroda proti velkemu, najvacsim prejavom odvahy v nasej historii.
ILANOVSKA DOLINA A DRUHA SVETOVA VOJNA
Vyhlasenie Slovenskeho narodneho povstania okamzite zmobilizovali i obyvatelstvo obce Ilanovo. Do vojska sa prihlasilo 18 mladych muzov. Kedze vsak Liptovom postupoval nemecky tankovy pluk, povstalci mu nedokazali vzdorova iba s rucnymi zbranami. Ti co sa nevratili domov, museli postupne ustupit do Ilanovskej doliny. Dolina posluzila najma ako miesto pre ukryt obyvatelov okolitych obci ako aj Liptovskeho Mikulasa – ktory napokon nebol braneny. V septembri sa takymto sposobom v doline sustredilo az 1500 ludi.
Ilanovska dolina bola Narodnym oslobodzovacim vyborom vytycena ako jedna zo strategickych uz davno pred vypuknutim povstania. Boli do nej vozene zasoby a material. Po jeho vypuknuti dolinu zaplavili drevene baraky, bunkre a zemlanky. V lokalite Cierna skala bol vybudovany strazny a pozorovaci bunker, v Ravnej bol ubytovaci a zasobovaci. Obytne bunkre vyrastli nad Ciernou skalou, pod Bodovou, v Pohrancovej, v Havrane a v priestore Vrata bola postavena koliba.
Po potlaceni povstania sa mnohi vojaci cez hory presuvali prave do Ilanovskej doliny. Travili tu vacsinou cas od jedneho do troch tyzdnov. Nemecka cistka bola v tychto miestach velmi uspesna, ked v novembri 1944 zabili niekolko desiatok povstaleckych vojakov a partizanov vratane francuzskych partizanov. Ustupujucim slovenskym vojakom obyvatelia Ilanova poskytovali jedlo a civilne satstvo. Municia a vystroj bola ukryvana. Narodny vybor vystavoval falosne doklady s peciatkou obce. Obec Ilanovo takymto sposobom zachranila zivoty desiatkam vojakov.
V Ilanovskej doline posobilo niekolko partizanskych druzin, mimo ine skupina francuzskych partizanov kpt. Georgesa de Lannuriena. Je zaujimave, ze mimo francuzov sa u nas vyskytli i pripady nemeckych partizanov. Francuzi najcastejsie bojovali v sklamani z rychlej porazky ich krajiny. Nemci z vzdoru kvoli domacemu rezimu – ich osud byval po dolapeni zvacsia najdrastickejsi.
Francuzov sa v doline nachadzalo priblizne 80. V novembri 1944 ich ale Nemci v pocte prevysujucom sto kusov prekvapili a prepadli. Plamenometmi pritom zapalili dva baraky s chorymi. Zajali 16 muzov a zdravotnu sestru. Zvysok muzov sa nasledne presunul vyssie do hor, pricom neskor v mensich skupinkach odchadzali juznou vetvou cez Lucenec do Kosic.
Pre zaujimavost, uvadzame i prepis vypovede Andre Ringenbacha z vyssie uvedenej udalosti:
Zo dvadsat chlapov zostalo v baraku a neslo pracovat vyssie na novych ubikaciach. Su chori, maju dyzenteriu, ktoru volame choroba Karpat. Medzi nimi som aj ja s Peyrasom a Wattreem. Aj ja mam dyzenteriu a od troch tyzdnov, co jeme len suchu stravu, nic sa vo mne neudrzi. Hrozne som schudol a je uz so mna len tien.
Lezim, prevalujem sa z jednej strany na druhu, ked ma odrazu hluk prinuti pootvorit oci. Medzi dverami zazriem siluetu a pytam sa, co sa deje. Wattree na mna zakrici: ,,Su tu Nemci!“. Vyskocim, hodim na seba bluzu, co je vedla mna, patri Francoisovi a ma dieru po strel, pripnem si opasok s revolverom, beriem si samopal a vychadzam. Zbadam Wattreeho, splha sa hore, je takych 30 metrov odo mna a o chvilu sa mi straca medzi stromami. Ozyva sa strelba, obraciam sa tym smerom a vidim Nemcov, ako utocia na velitelov barak. Strely dopadaju aj na lesnu cistinku, kde sa nachadzam. Pokusam sa liezt hore, ide mi to velmi tazko, som slaby. Musim sa vsak za kazdu cenu vzdialit z tejto nebezpecnej zony. Predo mnou, asi 50 metrov, vidim piati – siestich Francuzov, medzi ktorymi spoznavam Larrocha. Kricim na nich: ,,Pockajte ma, nemozem bezat.“ Pokracujem. O chvilu dostihnem Lemoigna, chlapca z Brestu, tazko kraca, je raneny do nohy. Ideme vedla seba, on sa vsak o chvilu zastavi a hovori mi: ,,Velitel, dalej uz nemozem, vysplham sa na strom“.
,,Dobre, chod, vysplham za tebou.“
O niekolko minut uz obidvaja sedime na konari, ja nizsie, on nado mnou. Zo stromu vidime pred sebou celu dolinu, sme zaveseni nad cestou, co prechadza medzi vrchmi. Rovno pred nami dve nemecke hliadky, vedla nich o nieco dalej barak, ktory dohorieva. Coskoro, priam pred nasimi nohami, vidime pochodovat nepriatelsku rotu, ktora na nas utocila. Mam cas, aby som ich spocital. Je ich 132. Uprostred kolony su Francuzi, spoznavam vysokeho Bonafeho, Cayeta, Jersova, Taveneaua, su zajati, na pleciach nesu dvere z kapitanoveho baraka a na nich jedneho raneneho. Zostupuju k Ilanovu.
* * *
Na Novy rok v 1945 dorazili frontove jednotky Wehrmachtu a zacali budovat obranu na vychodnom brehu Ilanovskeho potoka. Na kopani zakopov a palebnych postaveni sa museli podielat aj obyvatelia obce. Front dorazil na zaciatku februara 1945. Vacina bojov sa odohravala na poliach medzi Zavaznou Porubou a Ilanovom.
Dolezite boje sa vsak odohrali i v priestoroch Ilanovskej doliny. Nemci spravne tusili, ze oslobodzovacia armada bude chciet uderit prave v tomto smere. Ak by totiz prerazili z Janskej doliny cez Ilanovsku, dostali by sa priamo do tyla nepriatela. V horach si preto nemci postavili mnozstvo bunkrov a zaistili dobru obranu.
V zavere bojov sa osloboditelom predsa len podarilo prerazit do Ilanovskej doliny, cim si zaroven otvorili priestor na prienik do Demanovskej doliny. Tuto prilezitost vsak velitelstvo nikdy nevyuzilo. Ilanovo, tak spolu s Liptovskym Mikulasom boli oslobodene k 4. aprilu 1945. Vojna zanechala na obci obrovske materialne skody.
KU KESKE
Keska sa nachadza pri jednom zo zrekonstruovanych bunkrov v Ilanovskej doline. Ide prave o vyssie spominany bunker nad Ciernou skalou. Sluzil ako pozorovaci a obranny. Mal predovsetkym chranit a vcasne varovat ostatne bunkre, lokalizovane vyssie v Ilanovskej doline.
Vychutnajte si jeho jedinecnu lokalizaciu a skuste sa trosku vzit do role obrancov medzi rokmi 1944-45, ked to prave v tychto miestach naozaj vrelo. Na dosiahnutie kesky, nie je treba slapat po streche bunkra, ani nic rozoberat.
Informacie cerpane z publikacie: Oldrich Vanek – Doliny Liptova a druha svetova vojna
Additional Hints
(Decrypt)
i ebuh, mibaxh