Táto earthka ti ukáže Pajštúnske hradné bralo a prevedie ťa areálom hradu. Obsahuje viac otázok, no sú pohodové a odpovede na mieste zistiteľné. Naučíš sa, čo je to olistolit a môžeš pohladkať maskaróna. :-)
Dva posledné stage ťa zavedú aj kúsok od Pajštúnu, kde sú rovnako pekné výhľady a ľahko tu nájdeš a spoznáš kalcitové žily a možno objavíš aj pekné kryštáliky číreho kremeňa.
Ako nepovinný orientačný waipoint (bez otázok) pridávam aj necelý kilometer vzdialený bývalý lom. Toto miesto sa mi páči a mám na neho pekné spomienky. Ak máte chuť, môžete si tam zájsť, vyvenčiť psov, poopekať dobroty, objavovať jeho zákutia s deťmi, prípadne aj prespať.. Lom má rovnaké geologické zloženie ako hradné bralo. Tiež sa v ňom dajú nájsť kalcitové žily.
Pajštúnske hradné bralo
Pajštúnske hradné bralo tvoria druhohorné, triasové vápence. Vápence sa usadili v plytkom a teplom mori v období stredného triasu približne pred 245 miliónmi rokov. Vo vápencoch vystupujú aj tenšie lavice dolomitu s ostrohranným rozpadom.
Pajštún - hrad postavený na obrovskom balvane
V rámci borinskej jednotky patrí blok vápencov Pajštúnskeho hradu medzi najväčšie a vďaka erózii aj najvýraznejšie. Aj z roviny Záhorskej nížiny je skalisko na hrebeni Pajštún - Kozlisko veľmi nápadné.
V geologickej terminológii sa takýto obrovský balvan „cudzej“ horniny v okolitých prevládajúcich vrstvách označuje ako olistolit. Olistolit máva veľkosť 4 m a viac, pričom megaolistolity majú veľkosť od 100m do 1 km.
Predpokladá sa, že takéto obrovské balvany sa počas nepokojných tektonických udalostí odtrhávali od okraja pobrežia a gravitačne skĺzali po svahu do podmorskej panvy. Aj blok Pajštúnskeho hradu tomu nasvedčuje: vápence s polohami dolomitov majú strednotriasový vek, pričom sa nachádzajú v približne o 50 miliónov rokov mladších, spodnojurských horninách. Rozmery brala sú okolo 250 x 150 x 40 m.
Skalný hrebeň
Asi 250m západne od hradného brala sa nachádza ďalší olistolit. Charakteristické tmavosivé druhohorné borinské vápence, sú tu často preniknuté hustou sieťou kontrastne bielych kalcitových a kremenných žíl. Biele kremeňovo-kalcitové žily vznikli nízkoteplotnými hydrotermálnymi procesmi pri tektonických deformáciách spojených s presúvaním bratislavského príkrovu počas vrchnej kriedy asi pred 80 – 70 miliónmi rokov. Bratislavský príkrov tvoril vtedy nadložie celej borinskej jednotky a neskôr bol čiastočne odstránený eróziou.
Biele žily v tmavosivých vápencoch a brekciách sú veľmi početné. Pri bližsom pohľade je vidieť, že okrem hrubozrnného mliečnobieleho kalcitu sú v žilkách zarastené kryštáliky číreho kremeňa veľké niekoľko milimetrov až centimetrov. Vyvetrané kryštáliky alebo väčšie kusy bielej žiloviny je lepšie hľadať v sutine na úpätí skalného hrebeňa.
Skalný hrebeň ponúka pekný výhľad na dolinu od Borinky smerom na Stupavu a čiastočne aj na Pajštúnsky hrad (podľa ročného obdobia a stavu vegetácie).
Kameňolom
Kremenné kryštáliky je možné nájsť aj v pokračovaní hrebeňa smerom do Stupavy v starom cementárskom lome. V dvojkrídlovom lome sú dobre odkryté borinské vápence. Pre tieto vápence sú charakteristické kremeňovo-karbonátové žilky a žily.
Práve v tomto opustenom kameňolome vystupujú kremeňovo-karbonátové žily s hrúbkou 2 až 10 cm. Výplň žíl je spravidla masívna, s mliečnobielym kremeňom a krémovým kalcitom.
Žila bieleho kalcitu v borinskom vápenci. Kryštál kremeňa v kalcitovej žilovine.
Vzhľadom na to, že ide o skrýšu typu EarthCache, nehľadajte krabičku, skrýša je virtuálna.
Na zalogovanie je však potrebné zaslať odpovede na nasledovné otázky cez môj profil.
1) Stage 1 - Aká je na tomto mieste výška hradného brala?
2) Stage 2 - Na zemi si môžeš prezrieť spadnutého neskororenesančného maskaróna. Keď svoj pohľad upriamiš hore, na hradnom múre zbadáš ďalších maskarónov - kamenných pajštúnskych levov. Koľko ich je aktuálne hore a z akého materiálu ich vytesali?
3) Stage 3 - Na mieste sa nachádza múr, v ktorom sú použité aj veľké opracované bloky horniny svetlej farby. Porovnaj ich s materiálom, z ktorého boli maskaróni. Sú rozdielne?
4) Stage 4 - Na tomto mieste stál podpivničený palác. Z akého materiálu je vybudovaná klenba pivnice? (nemusíš sa plaziť dnu!)
5) Stage 5 - Podzemná nádrž na vodu (opäť netreba vstupovať dnu). Z akého materiálu sú steny a klenba nádrže? Je iný ako materiál použitý na klenbu pivnice na stage4?
6) Stage 6 - Na mieste uvidíš výrazne opracované kamenné bloky. Aké nástroje boli podľa teba pravdepodobne použité na opracovanie?
7) Stage 7 - Preskúmaj skalný hrebeň na súradniciach a pozri si výrazné mliečne žily kalcitu. Akú šírku maju približne najširšie žily?
Ak chceš pohľadať kryštál kremeňa, môžes skúsiť tu, alebo jednoduchšie to bude dole na úpätí skaly.
8) Stage 8 - Postav sa na najvyšší vrchol skalného hrebeňa a odmeraj nadmorskú výšku.
Pozor na deti a aj na seba!
Nepovinná úloha:
9) Ak máš zaujímavú fotku z výletu k tejto keške, môžeš ju pripojiť :-)
Návštevu kľudne logujte, nemusíte čakať na potvrdenie správnosti odpovedí.
Ak budú odpovede nesprávne, alebo neúplné, budem Vás kontaktovať.
Pokiaľ vaše odpovede neobdržím do 3 dní po zalogovaní, Váš log bez upozornenia zmažem.
Zdroje / Sources:
Infotabule v teréne/ Infoboard
SPRIEVODCA SANDBERSKO-PAJŠTÚNSKYM GEOPARKOM - Ján Madarás a kol.