|
Evolucia - vyvoj lesa
Divocinu „ex definitione“ nie je mozne vytvorit, mozeme ju iba pripustit. (Igor Michal)
Prales nie je nieco co bolo raz a navzdy stvorene a nepodlieha zmenam. Opak je pravdou. Pocas doby ladovej, ktora skoncila pred priblizne 20 000 rokmi sa vo Vychodnych Karpatoch nachadzali len fragmenty brezovo – borovicovych lesov so smrekovcom a borovicou limbou. Tieto druhy po otepleni ako prve osidlili vyssie polohy a az v nasledujucich tisicrociach spolu s vyvojom klimy a pod osidlovali uzemie dalsie druhy drevin: bresty, liesky, duby, smreky, hraby. Len poslednych asi 2000 rokov dominuju Vychodnym Karpatom bukove a jedlovobukove lesy.
Les sa teda neustale menil a meni sa aj nadalej. V poslednom obdobi najvyznamnejsie zasiahol do prirodzeneho vyvoja lesov clovek. Vacsinu starych lesov vyrubal a premenil na mlade lesy, zmenil drevinove zlozenie lesa (napriklad sa znizilo zastupenie jedle) a strukturu lesa (z roznovekych lesov sa stali rovnoveke lesy). V hospodarskych lesoch chyba aj odumrete drevo. Z prirodzenych lesov, ktore boli pre Vychodne Karpaty typicke este pred par desiatkami rokov zostali len fragmenty.
Regeneracia prirodzenych lesov je ale mozna. Treba im len ponechat dostatok casu. Les, v ktorom stojite bol v minulosti vyuzivany clovekom. Na tomto mieste mozete pozorovat ako sa hospodarsky les postupne meni na prales. K zmenam bude dochadzat stovky rokov. Prve zmeny vsak mozete vidiet uz teraz. Na miestach kde postupne odumieraju jednotlive stromy vznikaju prve medzery, cez ktore prenika svetlo do vnutra lesa. Svetlo vyuzivaju semenaciky stromov, ktore tu zacinaju rast. Popri bukoch sa objavuju aj jedle a javory. S postupnym odumieranim jednotlivych starych stromov a rastom mladych stromov v uvolnenom priestore vznika roznoveky a druhovo bohatsi les.
Odumrete stromy sa stavaju prostredim pre zivot mnohych chranenych druhov organizmov, ktore sa v hospodarskych lesoch vyskytuju len zriedka. A kedze sa v rezervacii zachovali aj prirodzene stare lesy, druhy sa maju odkial sirit na odumrete stromy. Postupne budu v tomto lese pribudat nove a nove druhy organizmov typicke pre prirodzene lesy – huby rozkladajuce mrtve drevo, vtaky hniezdiace v dutinach, bezstavovce vyvijajuce sa v odumretych stromoch. Zahniezdit tu bude moct aj orol skalny alebo bocian cierny, ktori potrebuju pre stavbu hniezda velke stare stromy.
Cas postupne hoji rany po ludskych zasahoch a umoznuje regeneraciu prirodzenych lesov v tomto uzemi. Tento proces nie je mozne nijako urychlit novymi ludskymi zasahmi.
K serii kesiek: Skrysa je sucastou serie sestnastich kesiek, ktore maju naucno-vychovny charakter o lese a zivote v nom. Ciel serie bol vytvorit novy typ "turistickeho chodnika", ktory spaja naucny chodnik a hru geocaching. Vacsina kesiek sa nachadza nedaleko znaceneho chodnika, ale ku niektorym si budete musiet najst cestu sami.
To the cache series:The cache is part of the series of 16 caches with educational character dedicated to the forest and the life in it. The target of a series was to create a new kind of a "hiking trail", that brings together a nature trail and a geocaching game. Most of the caches is located near the marked path, but to some of them you will need to find your own way.
Tato seria vznikla v spolupraci s lesoochranarskym zoskupenim Vlk.
|