Dedinský cintorín ako každý iný, no tento je predsa len výnimočný. Každý rok v nedeľu, ktorá je najbližšie k sviatku Nanebovzatia Panny Márie (15.augusta), sa tu schádzajú zástupy ľudí, aby tak pri soche Preblahoslavenej Panny Márie obnovili takmer dvestoročný sľub svojich predkov.
Cholera, ktorá zúrila vo východnej časti Rakúska, preniesla sa cez hranice Uhorska na Slovensko. Z Turčianskej župy prešla na Považie. Cholera zúrila s prestávkami v rokoch 1831 – 1866. V čase keď sa blížila k Pruskému, zišli sa občania tejto farnosti a zložili sľub, v ktorom sa okrem iného zaväzujú k jeho každoročnej obnove na miestnom cintoríne. A skutočne, cholera mala len veľmi mierny priebeh a na rozdiel od okolitých oblastí, zomrelo v tejto farnosti len niekoľko ľudí.
Sľub v pôvodnej verzii:
„Záväzok a sľub verejný a najponíženejší, k sláve Najsvätejšej a nerozdielnej Trojici a ku cti Preblahoslavenej Rodičky Božej Panny Márie na nebe vzatej z detinskou dôverou jednomyselne učinený s božnými ctiteľmi mariánskymi farnosti pruštianskej roku Pána 1831 dňa 8. augusta. Opatrný náš duchovný pastier, dvojctihodný František Beck, z riadenia Božieho farár pruštiansky napomenul nás, aby sme dajaký sľub učinili na odvrátenie morovej rany, zvanej cholera, ktorá z Ruska pochodí, vojnami sa šíri a siahá až na našich susedov za Váhom, nakoľko mnohí z nich náhlou smrťou hynú, ráno súc ešte zdraví a večer pochovaní. Poslúchli sme radu nášho duchovného a k zažehnaniu tohto trestu božieho, ktorý sme i my zaslúžili, zaväzujeme seba i našich potomkom sľubujúc tieto veci: 1. S hlbokou pokorou všetci jednomyseľne žiadame, aby sviatok „Na nebevzatia Blahoslavenej Panny Márie bolo vždy vo farnosti pruštianskej, pozostávajúcej z mestečka Pruské a 9 dedín, akožto Bohunice, Krivoklát, Podhradie, Mikušovce, Tuchyňa, Savčina, Nová Ves, Dúlov, Horovce, jeden z najvýznamnejších a najvznešenejších. 2. Žiadame ďalej, aby sa v tento deň po službách Božích, slávna procesia viedla, keď čas dopustí ku soche Blahoslavenej Panny Márie za mestečkom, ako sa ide do Horoviec. Ak by však čas bol nepríhodný, do kaplnky Blahoslavenej Márie v chráme kláštorskom. V páde nečasu má sa konaťprocesia v nasledujúcu nedeľu. 3. Poneváč obeta Bohu Všemohúcemu a jeho svätým učinená platí – nakoľko pochodí zo srdca nevinného a s Bohom spojeného, zaväzujeme seba i potomkov v tento deňväčším počtom pristúpiť k sviatosti pokánia a chlebom Ježiša živým, ktorý z neba zostúpil občerstvený Bohu všemohúcemu úprimne ďakovať za dobrodenie. 4. Na túto slávnosť a procesiu budú poviní ísť všetci hospodári domov spolu s mládežou obojeho pohlavia a to pod pokutou, ktorú vyrubia úrady jednotlivých obcí; vynímajúc kto je nemocný alebo starý. 5. V tento slávny deňzaväzujú sa všety obce farnosti žiadnu muziku alebo kratochvíľu, žiadne schôdzky v krčme a pálenici alebo v akomkoľvek inom dome netrpeť, ani svadbu na tento deň nedovoliť, na večnú pamiatku strašlivej príhody totiž morovej rany. 6. Poneváč almužna, dľa písma hriechy zmaže, zaväzuje sa celá fara a každá obec dľa možnosti zložiť kapitál zlatých 50 – t. j. 50 šajnových, ktorého ročný interes 6 od 100 bude sa v tento deň chudobným rozdávať. Okrem toho zaväzujú sa zámožnejší chlebom, múkou, stravou atď. chudobných obživiť. 7. Napokon, aby tento náš pokorný sľub a záväzok, nielen nám, ale aj všetkým ľudom menovite susedom a krajanom u trónu Božieho osožil, zaväzuje sa celá fara a jedna každá obec osobitne a hromadne v tento slávny deň o večerňajšom zvonení do farského kostola alebo ku krížu dotyčných dedín vo väčšom počte sa zhromaždiť a zbožnou piesňou ku cti Blahoslavenej Panny Márie ako i svätým ružencom túto slávnosť zaklúčiť. Toto je teda sľub a záväzok náš verejný, tou najhlbšou dôverou, ako sa na pravých ctiteľov mariánskych svedčí, jednomyseľne všetkými farníkmi pruštianskymi učinený, ktorý aby bol všetkými našimi potomkami sväte zachovaný, potvrdzuje sa podpisom mien obciam predstavených richtárov a starších a pritlačením pečate. Nech nám Pán Boh pomáha, Blahoslavená Panna Mária, svätý Šebestián patrón proti morovej rane a všetci Boží svätí! Podpísaní: Ján Medzibrodský (richtár mestečka Pruské), Ján Lang, Štefan Prekop, Juraj Baar, Ondrej Korínek (prísažní), František Böhm (notár), Ondrej Pagáč (richtár Podhradský), Ján Prekop (gazda z úradu), Ondrej Dorček (richtár Tuchynský), Ján Fúsek (z úradu), Ján Chovanec (richtár Křivoklátský), Juraj Gábor (z úradu), Ján Mičko (richtár Bohunický), Mikuláš Hájový (z úradu), Štefan Mazán (pánsky richtár), Martin Šlesarik (richtár Mikušovský), Ondrej Furmánek (z úradu), Ján Kováč (richtár Noviansky), Štefan Kušnier (z úradu), Štefan Chudý (richtár Horovecký), Juraj Lukáč (z úradu), Štefan Lindiš, Štefan Haliak starší (richtár Savčiansky), Juraj Medňanský, Pavel Borčický (komposesori), Anton Beck, farár Ladislav Vietoris (inšpektor panstva). Sľub odobrený a potvrdený pánom biskupom nitrianskym Jozefom Vurumom dňa 17. novembra 1831.“
Táto keška vás prevedie cintorínom, v strede ktorého stojí kaplnka a kríž s vytesaným rokom 1818. Nehľadajte ju však tu, prejdite až do zadnej časti cintorína, kde sa nachádzajú staré, väčšinou opustené hroby. Nápoveda vám dúfam pri hľadaní pomôže, keška je vo veľkosti Small a pri založení obsahovala logbook, pero, SWG ownera a zopár drobností na výmenu. Správajte sa prosím na cintoríne s patričnou úctou.