Ako sa tieto stromy dostali na okraj parkoviska pod Turnianskym hradom môžeme iba hádať. S najväčšou pravdepodobnosťou ich tam niekto vysadil s cieľom skrášliť okolie, pretože maklura sa u nás voľne v prírode nevyskytuje.
Maklura oranžová je dvojdomý opadavý listnatý strom alebo veľký ker, ktorý pochádza zo stredných a južných oblastí Spojených štátov amerických. Patrí do čeľade morušovníkovitých. Svoje meno dostala po americkom geológovi Williamovi Maclureovi.
Za domovinu maklury sa považujú oblasti okolo rieky Red River v štátoch Arkansas, Oklahoma a Texas a tiež miesta v štátoch Missouri a Louisiana. Zo Severnej Ameriky bola táto rastlina, náročná na kvalitu pôdy prenesená aj do južnejších častí Európy. Na Slovensku voľne v prírode nerastie. Môžeme sa s ňou stretnúť v parkoch, kde sa vysádza umelo ako okrasná drevina. Napríklad v sade Janka Kráľa v Bratislave, alebo známa chránená maklurová alej v Málinci.
Maklura si vyžaduje teplé a vlhké podnebie. Miluje priame slnko. Zimné teploty pod -20 stupňov Celzia jej škodia. Dožíva sa v priemere 75 rokov, ale sú známe jedince dosahujúce 200-250 rokov.
Vo svojej domovine dorastá do výšky 8-15 metrov, u nás do 5 – 10 metrov. Kôra stromu je v dospelosti hrubá a hlboko ryhovaná. Pomerne krátke konáre sú často vzájomne prepletené a s typickými ostňami, ktoré môžu dosahovať až 2,5 cm, tvoria takmer nepreniknuteľnú bariéru a živé ploty z maklury pripomínajú ploty z ostnatého drôtu. Listy sú široko eliptické, špicaté, zvrchu lesklé a voskovité, zo spodnej strany husto chlpaté.
Maklura je rastlina dvojdomá. Na samčích rastlinách môžeme v čase kvitnutia – máj/jún vidieť chlpaté hlávky kvetov o priemere 2-3 cm. Peľ sa prenáša vetrom. Po opelení kvetov sa na samičích rastlinách objavujú typické guľovité plodstvá, ktoré dorastajú do veľkosti 10-15 cm a môžu vážiť až 1 kg. Plody, ktoré v našich podmienkach celkom nedozrievajú, sú žltozelené. V jeseni (október až december) opadávajú. Pre človeka sú plody nejedlé, ale uvádza sa, že napríklad veverice tieto plody obľubujú. Po poranení vyteká z plodov horká biela šťava, ktorá môže pri dotyku s pokožkou spôsobiť citlivým osobám dermatitídu.
Najvýznamnejším atribútom maklury je však jej zlatožlté až tmavohnedé drevo. Je výnimočne tvrdé (dvakrát tvrdšie ako dubové drevo). Je ťažké a vynikajúco odoláva vlhkosti, termitom a plesniam. Používalo sa na výrobu lodí, či drevených pilierov zapúšťaných do zeme. Dodnes sa tradične používa na výrobu lukov.
P.S. Medzi Maklurami je aj ďalší americký strom Gledíčia trojtŕňová (Gleditsia triacanthos), ktorá má pekné dlhé tŕnie na ozdoby a dekoráciu. Pripomína trochu náš agát a spoznáte ju podľa veľkých ovísajúcich hnedých zvlnených strukov. Ďakujem LesMarcovi za doplnenie.
English:
We may just guess how these trees appeared next to a parking area under Turňa castle. Most probably somebody planted them here, in order to make the lot nicer, as macluras do not grow naturally in Slovakia.
Maclura pomifera, commonly called Osage orange is a small tree or large shrub, typically growing to 8–15 metres (26–49 ft) tall. It is dioecious, with male and female flowers on different plants. The fruit, from a multiple fruit family, is roughly spherical, but bumpy, and 7.6–15.2 centimetres (3–6 in) in diameter. It is filled with a sticky white latex. In fall, its color turns a bright yellow-green.
P.S. Among the Macluras we can find another interesting tree of American origin - Honey locust -Gleditsia triacanthos. Thanks to LesMarco for adding this comment.