Prírodný výtvor - Kamenné Vráta sú cadicové vyvreliny (vulkanické brekcie – pyroklastiká).
Kamenne vrata sa nachadzaju pri obci Budina okr. Lucenec na krizovatke ciest smer Detva, Budina, Budinske lazy. V bezprostrednej blizkosti je travnata odstavna plocha pre auta s drevenymi lavickami. V pripade priazniveho pocasia Kamenne Vrata ponukaju pekne vyhlady na Javor, Polanu, Nizke a Vysoke Tatry. Urcite sa oplati prejst sa na blizky kopec Jasenie (Jasenovy vrch), s vyhladom na Divin a Ruzinsku priehradu.
Vyhlad z Kamennych vrat - Javor, Polana, Nizke Tatry, Vysoke Tatry - jar
Vyhlad z Kamenych vrat na Javor - zima 
Vyhlad z Jasenoveho vrchu - Divin , Ruzina, Budina - jesen
Budiná - história.
Podla tradície založili obec korytári z Budína, pricom toto remeslo v obci pretrvalo až do polovice 20. storocia. Prvá písomná zmienka z roku 1393 uvádza názov Brtolehutaya. V neskorších pramenoch sa uvádza názov Budalehota (1467) ci Budaszállás. Názov Budiná sa zacínal používat koncom 18 storocia.
Osada najprv patrila pod Divínske hradné panstvo, od roku 1554 do 1595 pod Seciansky sandžak. V rokoch 1585-1586 bol vlastníkom Budinej Mohamad bin Ali. Po vyhnaní Turkov sa Budiná znovu ocitla v majetku Divínskeho hradu.
Za vlády Balaššovcov prijalo obyvatelstvo Budinej podla vzoru „Cuius regio, eius religio“ reformáciu. Obec patrila pod matkocirkev Polichno. V roku 1686 sa novými pánmi divínskeho panstva stali Zichyovci, ktorí sa zacali snažit o rekatolizáciu poddanských obcí. Evanjelické ucenie však medzicasom na Budinej silno zakorenilo. Podobrotky sa Budinú rekatolizovat nedarilo, a tak boli všetci dospelí muži v roku 1717 uväznení v Halici., kde ich donútili platit dávky (štólu) divínskemu plebánovi. Táto situácia podnietila Jána Madácha k osobnej audiencii u Márie Terézie.
Ekonomický tlak mal svoje ovocie, nakolko v období zavedenia tolerancného patentu už bola Budiná znovu spolovice katolícka. Samostatný ev. a.v. zbor vnikol na Budinej až v roku 1856, dovtedy bol zbor administrovaný z Polichna. Katolícki veriaci patria stále pod divínsku farnost.
V roku 1890 vyvolala pozornost vzbura rolníkov, ktorú podnietilo nespravodlivé rozdelenie pozemkov. V roku 1895 postihol Budinú velký požiar, další vypukol 18. októbra 1935. Iba krátku históriu mala tažba kremena (albitu a chloritov) v lome pod Javorom, v súcasnosti je toto tažobné miesto zatopené.
Pocas Slovenského národného povstania bolo do povstaleckej armády zmobilizovaných 127 mužov, další odišli k partizánom. Po porážke povstania boli mnohí Budinci internovaní v nemeckých pracovných táboroch. V decembri 1944 a januári 1945 podnikli nemecké jednotky trestné výpravy do okolia Budinej, podnietené zavraždením a olúpením dvoch nemeckých vojakov. Zajali trinást partizánov a šest obyvatelov Budinských lazov. Odvliekli ich do Piešta, kde ich mucili a 24. januára 1945 bosých hnali nazad na Budinské lazy. Tam ich pri osade „Vyletelovci“ na výstrahu obesili. Na pamiatku popravených bolo toto miesto vyhlásené za Pamätný les pri Budinej.
Na vršku nad Budinou v 60 rokoch 20 storocia postavili obeseným pamätník, ktorý sa stal za socializmu najexponovanejším miestom pre náucné antifašistické výlety a slávnosti v Lucenskom okrese. Další pamätník odhalili priamo na mieste popravy v roku 2007.
zdroj: Wikipedia