Most je dopravná stavba spájajúca brehy riek (jazier, morí a podobne) alebo údolí alebo tvorí mimoúrovňovú dopravu napr. nad železnicou alebo mimoúrovňovú križovatku. Účelom mostov je zabezpečenie prechodu ponad prekážku.
Dejiny
Prvými mostami boli pravdepodobne primitívne lávky z kmeňov stromov. Pokrok v technológiách umožnil stavať drevené mosty (prípadne s kamennými piliermi) alebo zavesené lávky (Inkská ríša).
V rímskej ríši poznali klenbu, vďaka ktorej bolo možné stavať mosty z kameňa. V blízkosti veľkých miest sa stavali akvadukty (niektoré z týchto stavieb stoja dodnes). Po páde ríše stavitelia v nástupníckych štátoch nadviazali na rímske vedomosti. Románske mosty priamo vychádzali z rímskych vzorov. Nástup gotiky a rozvoj mocných kráľovstiev konštrukciu mosta zdokonalil. Mosty sa stavali s väčšími oblúkmi. S nástupom renesancie došlo k ďalšej zmene. V 16. storočí mali mosty ľahšie piliere (Pont Neuf v Paríži), navyše už boli stavané širšie.
Veľké zmeny vo výstavbe mostov priniesla industrializácia. Rozvoj železnice zvýšil dopyt po týchto stavbách, ktoré museli byť lacnejšie a odolnejšie. Najprv sa stavali ešte drevené mosty a viadukty z kameňa a tehál. Postupne bola stále viac využívaná liatina. Prvý most zo železa bol postavený roku 1779 cez rieku Severn v Anglicku. Len čo sa však zlepšila výroba ocele, mohli sa stavať mosty oceľové. Veľký dopyt po železničných mostoch viedol k továrenskej výrobe zo štandardizovaných dielov (typicky priehradové nosníky, prefabrikácia).
V 19. a 20. storočí dosiahla oceľ takej pevnosti, že mohli byť vybudované mosty reťazové a lanové o veľkých rozpätiach.
V 20. storočí bol pre konštrukciu mostov a viaduktom rozhodujúci betón, železobetón a predpätý betón. Z týchto materiálov a technologickým postupov sa vyrábali prefabrikáty (nosníky, piliere, rímsy, ...).
Typy mostov
Prvými mostami boli pravdepodobne vhodne položené a dostatočne silné kmene - most tohto druhu je známy ako trám. Takýto trám je namáhaný súčasne tlakom (pri hornom povrchu) a ťahom (pri spodnom povrchu). Stredná časť prierezu trámu je zaťažovaná menej, preto sa tu môže ušetriť materiál. (Príkladom je profil tvaru I alebo nerovnomerné rozdelenie výstuže v železobetónu). Trám sa často kombinuje s inými konštrukciami mostov pre zvýšenie ich tuhosti.
Z prírodných materiálov možno na vhodných miestach postaviť aj lanový most, ktorý si vyžaduje pevné zakotvenie na oboch koncoch. Lano mosta je manipulovaná výlučne ťahom.
Tretí zo základných mostných konštrukcií je klenba (oblúk). V ideálnom prípade je klenba zaťažované len tlakom, v praxi však pri nerovnomerné zaťaženie nevyhnutne dôjde ik namáhania ťahom. Smelosť (plochosť) klenby sa meria veľkosťou vodorovnej sily (druhá mocnina rozpätia delená vzopätím klenby, v metroch).
Mosty rozlišujeme podľa konštrukcie na:
- drevené (trám, vešadlo, vzperadlo)
- kamennej (klenba)
- oceľové (trám - Priehradové nosníky, klenba, lanový most)
- betón (klenba)
- železobetón (klenba, trám)
- predpätý betón (trám)
- železničný most
- cestný a diaľničný
- lávky pre chodcov a cyklistov
- pre priemyselné inštalácie (rôzne inžinierske siete napr. potrubné a káblové lávky atď)
- akvadukty
- prechod pre zver - ekodukt, alebo zelený most.
Pohyblivé mosty
Pohyblivé mosty sa stavajú väčšinou tam, kde by trvalý most bol prekážkou (najmä pre lodnú prevádzku).
- Otočné mosty má na jednej strane zvislý otočný čap, podľa ktorého sa most natočia po smere rieky.
- Sklápacie mosty sa buď celý alebo polovične sklopí do takmer zvislej polohy podľa vodorovného čapu na opore alebo pilieri. Známym mostom tohto typu je Tower Bridge v Londýne. Sklápacie mosty sú tiež veľmi typické pre Holandsko. Vyskytujú sa aj mnohých ďalších, najmä prístavných, mestách (napr. mosty v Hamburgu alebo v ruskom Petrohrade).
- Zásuvné mosty, je možné aj také technické riešenie, keď stredná časť mostovky sa zasunie pod obe krajné časti.
- Zdvíhacie mosty, celá mostovka sa zdvihne pomocou konštrukcie.
- ďalšie ponorné, preklopné, pontónové a iné
Galéria
Známe mosty