Zlatá Baňa
Neďaleko mesta Prešova v severovýchodnej časti Slaných hôr, na sútoku potokov Delňa, Jozefka a „Rakuvpotok" leží obec Zlatá Baňa. Nadmorská výška v strede obce je 585 m n. m., kataster je značne členitý. Zlatá Baňa vznikla v chotári obce Lesíček v 2. polovici 18. storočia. Táto obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1550. Samostatnosť získala v polovici 19. storočia. Neúspešné pokusy o ťažbu zlata v rokoch 1730 - 1861 v chotári obce sa skončili vybudovaním erárneho podniku na ťažbu hliny na výrobu kachieľ, ktoré boli známe v celom Rakúsko-Uhorsku. Pokračovaním baníckej činnosti bola ťažba antimónu. Začiatkom 20. storočia bola ťažba zastavená kvôli vypuknutiu prvej svetovej vojny. V katastri obce sa ťažil aj drahý opál..
V centre obce sa vyníma technická pamiatka postavená v rokoch 1819 -1821 - KLAUZÚRA - priehradný múr bývalej umelej priehrady, ktorý slúžil na zadržanie vody, za účelom splavovania dreva do Solivaru. Celková dĺžka vybudovaného kanálu bola 18,9 km a prevýšenie bolo 515 m. Bola to pýcha lesného hospodárstva hodná obdivu.
Vodnú dopravnú cestu nahradila úzkokoľajná železnica postavená väzňami z I. svetovej vojny v roku 1917 ktorej dĺžka bola 25.8 km. Táto železnička slúžila na prepravu dreva až do roku 1954.
Počas druhej svetovej vojny, sa obec Zlatá Baňa stala terčom pomsty fašistických vojakov za to, že účinne pomáhala partizánom z brigády „Čapajev ". Dňa 8. 9. 1944 bola Zlatá Baňa vypálená.
Za zásluhy počas Slovenského Národného Povstania bola Zlatá Baňa vyznamenaná Radom Červenej hviezdy a Dukelskou pamätnou medailou. Ťažké časy a hrdinstvo pripomína pamätník v strede obce - pod názvom „Utek z horiacej obce". Túto udalosť si každoročne obec pripomína.
Kostol sa v obci začal stavať až v roku 1968 a následne bola výstavba pozastavená a veža zbúraná. V roku 1975 bol kostol dokončený ako modlitebňa bez veže. Dom smútku bol dokončený spolu s novou kostolnou vežou a tromi zvonmi v roku 1998.
V obci je zriadený verejný vodovod, viacúčelové športové ihrisko využívané počas celého roka, tenisové kurty, kultúrny dom, klub mladých, hasičská zbrojnica, knižnica. V obci bol realizovaný Komunitný plán sociálnych služieb.
Banícka história obce a zaujímavé prírodné prostredie viedlo k rozvoju cestovného ruchu v tejto obci. Ťažili sa tu drahé opály a zlatonosne rudy. Do východnej časti zasahuje biocenologická rezervácia Šimonka. Na území obce sa nachádza územie Európskeho významu Natura 2000 v rozlohe viac ako 90 ha.
Už tradične sa tu každý rok koná súťaž v ryžovaní zlata a cyklomaratón. Kraj je známy množstvom turistických chodníkov a cyklistických trás. Zlatobanská cyklotrasa v dĺžke 6 km v zime je využívaná ako bežecká lyžiarská trať. Lesy SR v spolupráci s obcou v roku 2008 otvorili Lesný cykloturistický náučný chodník Sigord o dĺžke 3 km. Obec udržiava kontakty s partnerskými obcami Sebranice, mládežou farnosti sv. Matěje Praha 6 - Dejvice v ČR, Tarnowiec v PL..
Stránka obce Život v obci