Obec Terňa
Terňa sa nachádza 19 km severne od okresného mesta Prešov, v doline miestneho potoka Ternianka. Kataster obce leží na rozhraní troch geomorfologických celkov: Spišsko-šarišského medzihoria, Beskydského predhoria a Ondavskej vrchoviny, v tesnej blízkosti geomorfologického celku Čergov. Kataster Terne susedí s katastrami obcí Hradisko, Babin Potok, Hubošovce, Gregorovce, Záhradné a Mošurov. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 380 m n. m. Najčlenitejšou časťou katastra je J - JV, kde sa nachádza najnižšie položené miesto katastra 320 m n. m. (miesto, kde potok Ternianka opúšťa kataster) a zároveň aj najvyššie položené miesto - Lysá Stráž 696 m n. m. Súvislý lesný porast sa nachádza len v severnej a južnej časti. Vzdialenosti od väčších miest: - od Košíc (250 tisíc obyvateľov) - 60 km - od Sabinova ( 11 tisíc obyvateľov) - 20 km - od Bardejova ( 25 tisíc obyvateľov) - 30 km - od Prešova, okresného a krajského mesta - 20 km.
Vo svojom erbe má zobrazenú postavu sv. Kataríny Alexandrijskej.
Obecná vlajka má podobu šiestich pozdĺžnych pruhov žltého, modrého, bieleho, žltého, modrého a bieleho. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami obecného erbu.
Štát: Slovensko
Kraj: Prešovský kraj
Okres: Prešov
Región: Šariš
Nadmorská výška: 380 m n. m.
Rozloha: 29,41 km⊃2; (2 941 ha)
Obyvateľstvo: 1 317 (31. 12. 2021)
Hustota: 44,78 obyv./km⊃2;
Prvá pís. zmienka: 1259
História obce Terňa
Najstaršie dejiny obce súvisia so slovanským osídlením. Stopy nás vedú na kopec hrádok, kde stála slovanská pevnosť, ktorú (F. Uličný) vybudovali obyvatelia starobylej Terne. Obec súvisí s významným starým hradiskom, ktorý historici považujú za sídelný hrad slovanského kmeňa obývajúceho Prešovskú kotlinu.
Obec je písomne doložená roku 1259, keď Bélo IV. daroval zem Therne, ktorá patrila ku kráľovskému hradu Šariš, poľskému rytierovi Adamovi za služby preukázané v bojoch s Tatármi. Panovník zdôraznil, že obdarovaný môže s ním slobodne disponovať po všetky časy a že ho slobodne budú dediť aj jeho potomkovia. Viacerí historici sa však domnievajú, že listina Bela IV. je falzum, ktoré bolo dodatočne vydané, aby Jakub, Adamov syn, mal doklad o vlastníckom práve.
Jasovský konvent v r. 1310 potvrdil výmenu majetkov dediny Terňa. Z listiny sa tiež dozvedáme, že Terňa bola v tomto období dedičným majetkom zemanov Tekulovcov a potok ju rozdeľoval na 2 majetkové časti, ktoré si dovtedajší vlastníci vymenili. Pri potoku stáli 2 mlyny. Z obsahu listiny je zrejmé, že dedina jestvovala dávno pred začiatkom 14. storočia.
V písomnostiach zo 14.-16. storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Terne, čo bol už maďarizovaný tvar pôvodného slovanského názvu Terňa, ktorý sa vyskytuje zriedkavejšie.
Slovenský názov je odvodený od slova tŕnie, pravda v šarišskom nárečí. Názov Terňa nemá znaky charakteristické pre názvy zemianskych osád a dedín vzniknutých v 13. storočí. Sídlisko ani názov nevznikli teda z iniciatívy zemanov Tekulovcov, ktorí boli maďarského pôvodu, a ktorým dedina patrila už v l3. storočí. Tieto skutočnosti vedú k názoru, že dedina jestvovala skôr, teda pred 13. storočím.
Na základe uvedených geografických, historických a jazykovedných poznatkov a vývoja osídlenia najbližšieho okolia možno konštatovať, že Terňa bola najstaršou slovansko - slovenskou dedinou v údolí miestneho potoka jestvujúcou pred 11. prípade 9. storočím.
V 30 rokoch 14. storočia v tunajšom kostole pôsobil farár Kosmas. V Terni nepochybne z iniciatívy zemanov Tekulovcov postavili gotický kostol sv. Kataríny Alexandrijskej.
Celá Terňa bola aj v 14. storočí a časť z nej v prvej polovici 15. stor. vo vlastníctve Tekulovcov. Jedna vetva zemanov sa tu usadila a názov dediny od 14. storočia používala v prídomku. Nepochybne z iniciatívy zemanov začiatkom 14. storočia vznikla nová časť sídliska, ktorú po maďarsky pomenovali Kysterne, teda Malá Terňa.
Ternianke sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 12 port, takže Terňa bola stredne veľkou dedinou. Počas 16. storočia tu nebývali sedliaci, ale len niekoľko želiarských rodín,slúžiacich zemepánom. V polovici 15. storočia sídlisko tvorili len 4 zemianske kúrie a kostol s farou.
Pravdepodobne až v 80 - 90 rokoch 16. storočia zemania pridelili pozemky niektorým usadlíkom, lebo v roku 1600 malo sídlisko okolo 10 obývaných poddanských domov a zemianskych kúrii, kostol a faru.
Koncom 15. a začiatkom 16. storočia sa Terňa ako sídliskový typ úplne zmenila. Po odsťahovaní, prípadne aj úteku poddaných zostala len zemianskou osadou s kostolom. Taký ráz mala aj počas väčšiny 16. storočia.
Okolie Terne bolo v stredoveku husto osídlené. V roku 1411 sa spomína obec Kelechen. Ďalšími obcami v blízkosti Terne boli Kapus Nagyfalu, Rakoš, Steplaka, Šalgov, ktoré v 15. storočí zanikli.
V 18. storočí cez Terňu viedla mýtna cesta na Bardejov a Komárnik.
Z kultúrno-historických pamiatok sa zachoval v Terni renesančný kaštieľ zo začiatku 17. storočia, kúria z 1. polovice 19. storočia a kostol sv. Kataríny Alexandrijskej postavený okolo roku 1330.
