Preto ak sa finančne silnejšie spolky rozhodli na miesto prenajímania priestorov postaviť vlastné budovy, nechýbali v nich ani väčšie zhromažďovacie sály. Z tohto dôvodu v neskoršom období dochádzalo práve k adaptácií takýchto budov pre potreby kín, či divadiel (napr. Veľké kasíno v Košiciach).
Po vyvlastnení majetku košických židov a pridelení budovy košickému bábkovému divadlu v roku 1962 došlo k bližšie nešpecifikovaným nevhodným úpravám v interiéri a k hlavnému objektu bola z južnej strany pristavaná jednopodlažná stavba šatne. Napriek vykonaným úpravám však objekt pre potreby divadla nevyhovoval, čo viedlo v roku 1967 k myšlienke výstavby novej budovy. Ateliér Scénografického ústavu v Prahe vypracoval Projektový zámer, no myšlienka sa nerealizovala. O desať rokov neskôr sa objavila opäť, tentoraz vo forme plánovanej výstavby Kultúrno-spoločenského centra, ktoré by zastrešilo aj košických bábkohercov. Plánovaná výstavba ovplyvnila aj prístup k existujúcej budove, na ktorej sa napriek zlému stavu robili iba najnevyhnutnejšie opravy a úpravy. O jej dôkladnej rekonštrukcii sa rozhodlo až v 80-tych rokoch, keď došlo k zápisu budovy do zoznamu národných kultúrnych pamiatok mesta Košíc a bolo zároveň jasné, že tu bábkari ostanú aj naďalej. Kapacitné problémy zároveň nadhodili otázku rozšírenia pôvodnej budovy o modernú prístavbu. Po vypracovaní viacerých alternatív, počítajúcich z rôznou mierou zásahu do historického objektu a ich zhodnotení sa nakoniec rozhodlo, že počas stavebných prác dôjde k rekonštrukcii severného krídla, vybúraniu dvorných krídel v celom rozsahu a ich nahradeniu päť podlažnou novostavbou (4 nadzemné) vrátane zastavania vnútorného dvora. Orientácia divadelného priestoru sa mala pootočiť o 90° v smere sever-juh, s tým že hľadisko by sa nachádzalo v priestoroch bývalej sály a hľadisko sa zriadilo v bývalom dvore. Hľadisko malo mať kapacitu 200 sedadiel pre dospelých vo forme dvojsedadiel, ktoré by v prípade detského diváka poskytovali dostatočný priestor pre tri osoby a teda kapacita pri detských predstaveniach by sa zvýšila na 300 miest. Dvojitých sklopením sedadlovej časti sa mohla upraviť aj výška sedadla tak, aby poskytovalo dostatočnú výšku aj pre menšie deti. V modernej prístavbe sa mali vybudovať prevádzkové a administratívne priestory divadla, bufet a priestory klubu. Priestory vstupnej haly a šatne sa zamýšľali alternatívne využívať aj pre realizáciu predstavení. Vedenie divadla sa v tom čase (1986) dočasne presťahovalo do priestorov bývalej slobodomurárskej lóže.
Rekonštrukcia a neskôr aj zamýšľaná prestavba pôvodnej budovy sa však neustále odďaľovala až o ňu napokon divadlo na základe reštitučného konania prišlo (1995). Objekt sa vrátil pôvodným majiteľom, v súčasnosti je v súkromnom vlastníctve. Bábkové divadlo zostalo v priestoroch bývalej slobodomurárskej lóže a v blízkosti ležiacich meštianskych domov, ktoré prešli v období druhej polovice 90-tych rokov adaptáciou pre účely divadla.
Súčasný stav stavby:
Viac o Židovskom kasíne :
link