Na miesto, ktoré vám má ukázať táto keška som sa dostal pár krát pracovne a zaujali ma dve sochy a budova nad nimi. Hneď mi bolo jasné, že to bude nejaká vodáreň a tak som začal googliť, kedy a prečo vznikla.
Dozvedel som sa, že veľkokapacitný podzemný vodojem vybudovala v rokoch 1929-1930 Mestská vodáreň. Časť bývalých vinohradov nad cestou na Kolibu (Pöllnweg, teraz Podkolibská 11) upravili do terasovite formovanej záhradnej plochy. Do hlbokého zárezu na svahu zabudovali výtlačné potrubie aj samospádové potrubie, nad nimi vybudovali nekryté schodište medzi dvoma mimoriadne vysokými opornými múrmi. Nad schodmi sa vypínajú kamenné vzpieracie oblúky, pripomínajúce stredovekú architektúru. Na terase vo výške viac ako desať poschodí nad cestou bol umiestnený železobetónový pavilón s plochou strechou, kde bol vstup do rezervoáru, kontrolná miestnosť a čerpadlo. Na mieste vyústenia nekrytého schodišťa na terasu pred pavilónom prichádzajúceho vítali dve obrovské kamenné postavy mytologických vodných koní ako v barokovom zámockom parku.
Viac sa dočítate tu: https://www.bratislavskenoviny.sk/historia/34683-z-vodojemu-na-kolibe-zostal-fragment
Dnes z tohto miesta, ktoré by sa dalo využívať určite aj ako park veľa neostalo. Pozemok sa dostal do rúk developerom a ako to už v Bratislave chodí, tí sa tu dokonale vybúrili.
Keďže do areálu nových bytoviek je vjazd autom povolený iba majiteľom bytov a pracovníkom BVS, keška je umiestnená ešte pred značkou zákaz vjazdu. Ak si chcete pozrieť dva mytologické vodné koníky a to, čo ostalo z areálu veľkokapacitného vodojemu, nemusíte si hneď kúpiť buď byt v novostavbe, ani nemusíte ísť na návštevu k niektorému z ich obyvateľov, ale stačí, keď si urobíte malú prechádzku z Jaskového radu cez ulicu Na pažiti a zídete na Podkolibskej. Vstup pre peších sem zakázaný nie je (zatiaľ). Prineste si pero. Bring your own pen