„Ferratou“ na Veľký Grič 🌄 EarthCache

Geologický vývoj Handlovskej kotliny a okolia

Handlová leží uprostred Handlovskej kotliny, ktorá patrí do sústavy hornonitrianskych kotlín. So susednou Prievidzskou kotlinou ju spája na severozápade úzke údolie riečku Handlovky, ktorá preteká celou kotlinou. Na severovýchode ohraničuje Handlovskú kotlinu južná časť kryštalicko-druhohorného pohoria Žiar, tvorená jednak odkrytým kryštalickým jadrom, jednak zachovaným dolomitovým a vápencovým obalom. Na východe a juhovýchode, približne od údolia Hraničného potoka a Rematy po hradskú z Handlovej do Novej Lehoty, kotlinu lemuje treťohorné sopečné pohorie Kremnické vrchy a na juhozápade a západe takisto treťohorné sopečné pohorie Vtáčnik.

V druhohorách bolo celé toto územie zaliate morom. Počas tohto dlhého geologického obdobia, ktorého trvanie sa odhaduje asi na 150 miliónov rokov, sa z odumretých drobných morských organizmov usadili niekoľkometrové vrstvy usadených hornín, najmä vápence a dolomity, ktoré vytvorili hrubý obal na pôvodných kryštalických jadrách, tvoriacich základ dnešných kryštalicko-druhohorných pohorí. Spomenuté jadrá vznikli už v prvohorách pomalým tuhnutím lávy pod zemským povrchom, takže jednotlivé minerály mohli v nich dobre vykryštalizovať. Takto vznikli mohutné žulové masívy a pôsobením vysokého tlaku a teploty kryštalické bridlice (ruly).

Inverzia fotografovaná zo svahov Vtáčnika

Koncom druhohôr a začiatkom treťohôr sa uvedené usadené horniny spolu s kryštalickým jadrom pri silnom vrásnení vyzdvihli nad hladinu mora, čím vzniklo v opisovanej oblasti terajšie pohorie Žiar. More čiastočne ustúpilo a vyvrásnené pohoria obkľučovali veľkú morskú zátoku, zaberajúcu oblasť dnešného horného Ponitria. Handlovská kotlina v tom čase tvorila s ostatnými dnešnými kotlinami horného Ponitria jeden celok. Vynorené pohoria boli po dlhé obdobia vystavené rozrušovacej činnosti morského príboja a atmosférickým vplyvom. Takto boli na mnohých miestach usadené horniny celkom odplavené a obnažilo sa tvrdé jadro z kryštalických hornín, ktoré bola ďalej takisto rozrušované a splavované do morskej zátoky, kde sa z toho odbúraného materiálu vytvárali piesčité, slienité a ílovité usadeniny. Tie sa potom znovu zvrásnili do plochých nízkych chrbtov.

Lúky pod Veľkým Gričom

V ďalšom období starších treťohôr v dôsledku poklesu terénu dochádza k novému zaplaveniu teplým eocénnym morom. Z toho obdobia sa nám zachovali v týchto usadených horninách zvyšky skamenených morských živočíchov (napr. numulity pri Veľkej Čause a zuby žraloka pri Brusne), ako aj odtlačky suchozemských teplomilných rastlín. Pri ďalších horotvorných pochodoch more znovu ustúpilo a územie celej dnešnej Handlovskej kotliny sa stalo súšou.

Zimné lezenie na andezitových stĺpovitých formáciach obnaženého treťohorného jadra bývalej sopky Veľký Grič

Na začiatku mladších treťohôr túto oblasť znovu zalialo tzv. burdigalské more, v ktorom sa usadili piesky, íly a sliene. V týchto vrstvách sa našlo napríklad pri Veľkej a Malej Čause v piesčitých usadeninách množstvo morských živočíchov (ulitníky, lastúrniky a iné, v ílovitých usadeninách pri Veľkej Čause aj zvyšky rýb, zuby zo žraloka, kostry a šupiny viacerých druhov morských rýb), ako aj odtlačky teplomilných subtropických rastlín (škoricovník, figovník, vavrín a mnohé iné). Aj toto more ustúpilo a vznikla tu súš.

Pohľad do Šúchaly, najširšieho žľabu Veľkého Griču

Pre konečné sformovanie Handlovskej kotliny je najvýznamnejšia treťohorná sopečná činnosť. V prvej fáze tejto sopečnej činnosti mladé sopečné pohorie na juhu zabránilo odtoku vody z tejto oblasti, čím sa vytvorilo v dnešnom hornom Ponitrí veľké sladkovodné jazero. Materiál z okolitých hôr, ktorý do tohto jazera splavovali potoky, ako aj materiál zo sopečnej činnosti, jazero pomerne rýchlo zaniesli a na jeho mieste vzniklo rozsiahle rašelinisko, porastené teplomilnými rastlinami, z ktorých sa počas dlhého obdobia uložili hrubé vrstvy odumretého rastlinného materiálu. Takto vznikol spodný handlovský sloj. Pri ďalších pohyboch zemskej kôry oblasť spomenutého rašeliniska poklesla, takže tu znovu vzniklo jazero, čím sa prerušilo narastanie vrstvy odumretého rastlinstva. Túto potom prikryl materiál zo sopečnej činnosti, ako aj materiál priplavený potokmi z okolitých hôr. Jazero sa tak znovu zanieslo a na jeho mieste vzniklo nové rašelinisko, ktoré dalo vznik vrchnému (hlavnému) handlovskému uhoľnému sloju. V tomto období tu bolo teplé subtropické podnebie; dôkazom toho sú nálezy teplomilných druhov živočíchov a rastlín, nájdené v uhlí a vo vrstvách sprevádzajúcich uhoľné sloje. Zo živočíchov sa tu našli napríklad zuby a kosti mastodonta - predchodcu slona, treťohorného nosorožca a niektorých ďalších druhov cicavcov. Z teplomilných rastlín sa tu našli napríklad zvyšky paliem, škoricovníkov. vavrínov, ginkov, cédrov, sekvojí, lotosov, figovníkov a množstvo ďalších druhov.

Výhľady na Handlovú

V druhej fáze sopečnej činnosti bolo dotvorené Kremnické pohorie a pohorie Vtáčnik. Pri tejto sopečnej činnosti prerazila cez spomenuté usadené vrstvy horúca láva, ktorá stuhla na pevný andezit a zo sopečného popola vyvrhovaného pri sopečnej činnosti sa vytvorili mäkšie tufy a tufity. V okolí Handlovej boli v tom čase význačnými sopkami, chrliacimi lávu a sopečný popol, Veľký Grič, Malý Grič a Kňazov vrch (Pfaffenberg).  Teplo a váha sopečného materiálu ovplyvnili stupeň zuhoľnatenia usadených rastlinných vrstiev. Na miestach, kde vychádzala spod zemskej kôry žeravá láva a na miestach, ktoré prikryla, pod vplyvom vysokej teploty a tlaku prebehlo zuhoľnatenie intenzívnejšie než v oblastiach, kde tieto rastlinné vrstvy boli prikryté ľahšími tufmi a tufitmi, ktoré sa navrstvili zo sopečného popola. Preto v juhovýchodnej časti handlovských baní pod približne 400 metrov hrubým nadložím a v blízkosti andezitových výplní sopiek sa utvorilo najkvalitnejšie uhlie.

Lezecká cesta BATMAN na Veľkom Griči

Touto poslednou sopečnou činnosťou bola zemská kôra v tejto oblasti rozbitá zlomami juhozápadného smeru, pozdĺž ktorých vznikli početné stupňovité poklesy s výškou od niekoľko metrov až do 250 metrov. Dotvorením okolitých sopečných pohorí vznikla dnešná Handlovská kotlina, samostatná v systéme kotlín horného Ponitria, spojená s nimi úzkym údolím Handlovky. Trvanie celého treťohorného obdobia sa odhaduje asi na 60 miliónov rokov.

Mohutné skaly Veľkého Griču

Ďalšie geologické obdobie - štvrtohory sú charakteristické striedaním ľadových a medziľadových dôb (štyri ľadové doby, prerušené tromi medziľadovými dobami). Ľadové doby sa vyznačovali studeným podnebím; priemerná ročná teplota tu bola okolo 0 °C. Teplomilné rastlinstvo a živočíšstvo bolo príchodom ľadovej doby zničené, alebo ustúpilo na juh, takže celé územie bolo dočasne zbavené súvislého rastlinného porastu. Stálym rozmrazovaním a zmrazovaním vody v skalných štrbinách sa horniny rozpadávali a zvetrávali. Vlastnou váhou sa zosúvali zo strmších svahov a hromadili sa do svahových kužeľov, ktoré sa potom zostupne zosúvali do dolín. Počas krátkych rokov sa stačili rozmraziť len povrchové vrstvy zeme, presiaknuté vodou, ktorá nemohla vniknúť hlbšie do zamrznutého nepriepustného podkladu. Rozbahnené povrchové vrstvy spolu s odtrhnutými balvanmi a svahovými kužeľmi sa šmýkali po zamrznutom podklade do dolín, kde tento zosunutý materiál ďalej odnášala a spracovávala voda. Pod vplyvom zamrznutého nepriepustného podkladu sa vtedajšie toky v období topenie snehu alebo dažďov vyznačovali veľkou prudkosťou a vynášali z dolín aj veľké balvany. Vodou prenášaný materiál sa súčasne navzájom obrusoval, hrany kameňov sa zaobľovali a časom z nich vznikli malé okruhliaky. Na okraji hôr sa potoky rozlievali do šírky, strácali svoju silu a v korytách sa postupne ukladali najprv veľké balvany a úmerne so spádom a silou toku aj drobnejší materiál. V kotline, kde spád toku bol už len celkom malý, ukladali sa štrky, piesky a íly. Vo vyústeniach všetkých tunajších dolín môžeme dnes vidieť takto vzniknuté obrovské ploché podhorské náplavové kužele, ktoré plynule prechádzajú do kotliny. Potoky sa potom ďalej zarezávali do týchto vlastných náplavov a rozbrázdili ich postupne sa rozširujúcimi dolinkami. V tomto období sa rozšírilo studenomilné rastlinstvo a živočíšstvo, ktoré zatlačoval na juh postupujúci severský ľadovec.

Zimná lezecká cesta Mraziak v skalách Veľkého Griču

V medziľadových dobách sa zasa naopak podnebie postupne otepľovalo. Studenomilné druhy rastlín a živočíchov za vracali za ustupujúcim ľadovcom na sever a na ich miesto sa dostávali druhy postupujúce z teplejších južných oblastí. V niektorých vrcholných fázach medziľadových dôb bolo podnebie dokonca až o 4 - 5 °C teplejšie než dnešné podnebie. V teplých vlhkých obdobiach sa celá oblasť vždy znovu zalesnila bujnými pralesmi, ktoré regulovali odtok zrážkovej vody, a preto povrchové vrstvy zeme sa len nepatrne splavovali do nížin. Z odumretého rastlinného materiálu, premiešaného s jemnými časticami hornín, pôsobením chemických procesov a pôsobením drobných pôdnych organizmov vznikali pôdy. Štvrtohorné svahové plochy, ležiace na treťohorných ílovitých, pre vodu nepriepustných horninách, spôsobujú v oblasti Handlovskej kotliny väčšie alebo menšie zosuny. Svedkami veľkého zosunu v oblasti Handlovej sme boli naposledy v rokoch 1960-1961.

„Ferrata“ na Veľký Grič

Pohorie Vtáčnik je v oblasti Handlovskej kotliny porastené prevažne jedľovými a smrekovými lesmi, miestami s primiešaním borovice, buka, javora a jarabiny, len na západnom svahu Veľkého Griča a v oblasti Kňazovho vrchu je bučina. V oblasti medzi Handlovou a Cígľom sú rozľahlé odlesnené časti, porastené zväčša trávou psicou, na jar a v lete pestro zakvitnuté. Svojim výrazným umiestnením v panoráme Handlovej nápadne vystupujú niekdajšie sopky Veľký Grič (971 m n. m.), Malý Grič (876 m n. m.) a Kňazov vrch (694 m n. m.). Po odbúraní mäkšieho sopečného materiálu sa ich andezitové jadrá obnažili a dnes tvoria malebné skalné partie, z ktorých je krásny výhľad na celú Handlovskú kotlinu. Zo západnej strany Handlovej vedie chodník na Veľký Grič a ďalej cez Zátiny a malebný Biely kameň (1135 m n. m.) až na vrchol Vtáčnika (1346 m n. m.), odkiaľ je za pekného počasia krásny výhľad do Podunajskej nížiny. Na opačnej strane Handlovej sa dostaneme do údolia Rematy. Z Veľkého Griča sa odbočuje cez Holý vrch na západnú stranu pohoria cez Veľkú a Malú Lehôtku do Prievidze.

Kolmá časť „ferraty“ na Veľký Grič

Andezit

Andezity sú výlevnými ekvivalentami dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, menovite andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú. Pravidelnými akcesóriami bývajú apatit, granát, illmenit, olivín a cordierit. Farba andezitov je rôzna, svetlosivá až čierna. Tie, ktoré boli postihnuté premenami sú svetlé, zelenkasté, ružovkasté až fialkasté. Textúru majú všesmernú, ale aj prúdovitú, pórovitú, mandľovcovú. Štruktúra býva väčšinou porfyrická, u mladších andezitov až celistvá. Andezity sú takmer vždy sprevádzané vulkanoklastickými horninami.

Na Slovensku majú andezity a ich pyroklastiká hlavný podiel na stavbe neovulkanických pohorí (Štiavnické a Kremnické vrchy, Vtáčnik, Pohronský Inovec, Krupinská planina, Javorie, Poľana, Slanské vrchy, Vihorlat). Vyskytujú sa na Klenovskom Vepri a v Zemplínskych vrchoch.

Andezity sa používajú ako drvené kamenivo, štet, dlažby, oporné múry a dekoračný kameň.

Stĺpcová odlučnosť lávového prúdu vo vrcholových oblastiach Vtáčnika

Kamenné more

Kamenné more je rozsiahly plošný balvanový pokryv (chaotická kumulácia) na úpätí horských chrbtov a na svahoch. Väčšinou je výsledkom rozpadu skalných odkryvov, postupného hromadenia a gravitačného premiestňovania úlomkov hornín na svahoch. Kamenné moria môžu mať podobu súvislých plôch pokrytých kameňmi či väčšími balvanmi až blokmi, pretiahnutých kamenných prúdov, riek a sute. Delia sa na autochtonné (pôvodné) a na alochtonné (zavlečené z iného miesta). Vznik kamenných morí závisí hlavne na druhu horniny, sklonu svahu a geologických podmienkach (priebeh puklín a bridlicových vrstiev, spôsob odlučnosti a podobne). Kamenná moria vznikali spravidla mrazovým zvetrávaním (tzv. gelivácia) skalných odkryvov v periglaciálnom podnebí starších štvrtohôr (podnebie pred kontinentálnym ľadovcom), avšak pomaly sa vytvárajú i v súčasnej dobe. Úlomky uvoľnené mrazovým zvetrávaním sa vyznačujú ostrými hranami. V menšej miere sa kamenné moria utvárajú podpovrchovým chemickým zvetrávaním, podporeným rozpadom horniny a následným odnosom jemných zvetranín. Kamenné moria s väčšou hrúbkou majú mikroklimatický význam, pretože sa v nich udržuje po celý rok podobná teplota, a tak priestor medzi balvanmi slúži ako úkryt mnohým druhom lesnej zveri a organizmom.

Kamenné more autochtonné:

Vyskytujú sa prevažne na mieste svojho vzniku alebo v jeho bezprostrednej blízkosti a dosahujú hrúbku až desiatok metrov. Za autochtonné sa považuje napríklad andezitové kamenné more (CHPV) pri Malej Lehôtke v Pohronskom Inovci, vzniknuté rozpadom lávového prúdu.

Kamenné more alochtonné:

Kamene sú premiestnené soliflukciou – pôdotokom, „plávaním“ v hlinenom materiály a často prerastené vegetáciou. Práve tieto polia pokladajú niektorí autori za tzv. „pravé kamenné more“, kde sú od seba jednotlivé kamene vzdialené a pokrývajú povrch aspoň z 50%. Ich hrúbka na rozdiel od autochtonných býva veľmi malá, niekoľko desiatok centimetrov až meter. Nachádzame ich skôr na úpätí miernych svahov.

Kamenné more pod Veľkým Gričom

Earthcache úlohy:

1.) Na úvodných súradniciach (waypoint č. 1) pozorovaním zisti typ kamenného mora a odôvodni výber konkrétneho typu.

2.) Na súradniciach waypointu č. 2 odmeraj v centimetroch rozmery A, B podľa nákresu na fotke - meraj v horizontálnom a vertikálnom smere presne cez vyvŕtanú dierku v skale (andezitové stĺpy obnaženého treťohorného jadra bývalej sopky). MIESTO SA NACHÁDZA NA „FERRATE“!

3.) Na súradniciach waypointu č. 3 odmeraj v centimetroch rozmery C, D podľa nákresu na fotke (andezitové stĺpy obnaženého treťohorného jadra bývalej sopky). POZOR - MIESTO NIE JE NA „FERRATE“, ale až keď vystúpiš vyššie po ukončení „ferraty“ - malý bočný hrebeň nad „ferratou“!

4.) Odpovedz na otázky, v akom období geologického vývoja bolo dotvorené pohorie Vtáčnik a ktoré sopky v okolí Handlovej boli v tom čase najvýznamnejšie?

5.) Dobrovoľná úloha: Prilož k logu fotografiu z „ferraty“, prípadne z výhľadu na Veľkom Griči.

Logovať môžete ihneď. Vyriešené úlohy č. 1 až 4 mi, prosím, pošlite v správe do troch dní, inak budem musieť log vymazať.

POZOR, TERÉN JE T5, „FERRATA“ ISTENÁ REŤAZAMI!!! AK MÁŠ SKÚSENOSTI S POHYBOM VO VYSOKOHORSKOM TERÉNE, STAČÍ SA ISTIŤ POMOCOU REŤAZÍ, INAK RADŠEJ POUŽI PRILBU + SVOJE ISTENIE! V ZIMNÝCH PODMIENKACH JEDINE S MAČKAMI A ČAKANMI, RIZIKO JE EŠTE VÄČŠIE!!! LEZIEŠ NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ, BUĎ NANAJVÝŠ OPATRNÝ!!!

Z Veľkého Griču môžeš zostúpiť aj Šúchalou, širokým žľabom medzi výhľadom a skalnou stenou s „ferratou“ (pozor na terén s kamennou suťou!).

Prajem príjemný zážitok v nádhernom prostredí


AKTUALIZÁCIA 19.10.2018 - o tejto keške sa píše aj v geokešerskom časopise Publish - http://publish.geo.guru/prievidza/

AKTUALIZÁCIA 01.06.2022 - od 01.12.2021 vznikla prírodná rezervácia s názvom Pralesy Slovenska v lokalite Veľkého Griča s najvyšším, piatym stupňom ochrany prírody. Od 01.06.2022 platí Verejná vyhláška Odboru starostlivosti o životné prostredie OÚ Trenčín, v rámci ktorej platí celoročná výnimka zo zákazu pohybovať sa mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka, zákaz teda nebude platiť pri pohybe k existujúcemu reťazovému chodníku a po ňom, ako aj k existujúcim istiacim bodom na skalách. Platiť nebude ani zákaz vykonávania horolezeckého alebo skalolezeckého výstupu a inej súvisiacej športovej aktivity na skalách. Ostatné zákazy prislúchajúce k piatemu stupňu ochrany prírody ostanú v platnosti.

AKTUALIZÁCIA 14.09.2022 - táto keška bola na mega evente 2nd European EarthCache Event ocenená ako druhá najobľúbenejšia earth keška na Slovensku , za čo všetkým veľmi pekne ďakujem a teším sa na ďalšie návštevy fantastického Veľkého Griča výstupom po tejto atraktívnej a adrenalínovej "ferrate"

AKTUALIZÁCIA 13.09.2023 - podľa rebríčka najobľúbenejších earth kešiek v percentuálnom vyjadrení na Project-GC sa táto obľúbená earth keška nachádza v rámci Slovenska k dnešnému dátumu už na prvom mieste! Za všetku priazeň veľmi pekne ďakujem a teším sa na ďalšie pekné logy z výstupu "ferratou" skalami monumentálneho Veľkého Griča