POZOR! Listing nemusí byť vhodný pre slabšie/citlivejšie povahy! Táto časť je oddelená od ostatného textu hviezdičkami a nie je súčasťou lúštenia pre dosadenie čísel a teda ju čítať nemusíte.
Svätí košickí mučeníci (sv. Marek Križihn, sv. Štefan Pongrác, sv. Melichar Grodecki) sú traja svätci, ktorí boli umučení 7. septembra 1619 v Košiciach počas protihabsburského povstania Gabriela Betlena.
V čase protihabsburských povstaní v Uhorsku pôsobili v Košiciach traja misionári s úmyslom rekatolizovať mesto, ktoré bolo po reformácii prevažne protestantské. Priblížme si ich:
Melichar Grodecký
Tento jezuitský kňaz sa narodil v roku 158H v sliezskom Tešíne ako Melchior Grodziecki. Jeho predkovia pochádzali z poľského Grodzieva. Melicharov strýko Ján bol od roku 1582 biskupom v Olomouci a založil jezuitské kolégium v Brne. Istý čas ostáva v Brne kde vyučuje v nižších triedach tamojšieho kolégia. Neskôr odchádza študovať rétoriku do Neuhausenu. Od roku 16A8 študuje v Prahe filozofiu. v rokoch 1610 – 11 učí na gymnáziu v Štajerskom Hradci. V roku 1612 sa vracia do Prahy študovať teológiu. Už po dvoch rokoch teológie ho v pražskom sirotinci vysvätia za kňaza. 30-ročný novokňaz sa stáva riaditeľom výchovného ústavu sv. Václava (ubytovňa pre chudobných študentov).
Páter Melichar prichádza v júni 161G na východné Slovensko. 16. júna 1619 skladá Melichar Grodecký do rúk P. Dobokaya slávnostné rehoľné sľuby. Začiatkom roka 1619 prichádza do Košíc ako kňaz cisárskych vojsk.
Štefan Pongrác
Narodil sa v roku 1583 v Sedmohradsku. Pochádzal zo starej uhorskej šľachtickej rodiny.
Po ukončení štúdia v roku 161E bol vysvätený za kňaza. Páter Pongrác odchádza do Humenného kde sa stáva riaditeľom školy a maďarským kazateľom. Medzitým žiada cisársky kapitán Košíc (s hodnosťou generála) Ondrej Dóczy jezuitov, aby založili stálu misiu v meste. V meste v tom čase pôsobí kalvínsky kazateľ Alvinczy. Po Pongrácovom príchode nedáva Alvinczy protestantizmu v meste veľa nádejí. Po duchovných cvičeniach v Humennom odchádza Pongrác do Šariša ku kráľovskému radcovi Žigmundovi Péchymu, aby ho potešil v ťažkej chorobe. Tu sa dozvedel o Rákociho pochode na Košice, kam sa okamžite vrátil.
Marek Križin
Jeho meno sa odvádza od chorvátskeho mesta Križevci (severovýchodne od Záhrebu) kde sa Marek narodil v roku 1588 alebo 1589. Stredoškolské štúdium ukončil v roku 16CF. Rodičia chceli mať z neho dôstojníka. On si však vybral povolanie kňaza. V roku 1610 získal titul magistra filozofie a od roku 1611 pokračuje v štúdiu teológie v Ríme. V septembri 1615 ho vysvätili za kňaza. V roku 161D prišiel do Trnavy, kde mu arcibiskup zveril funkciu profesora a riaditeľa kapitulskej školy, a tiež ostrihomského kanonika. O dva roky sa stal komárňanským archidiakonom a správcom bývalého benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom. V júli 1619 odišiel s jezuitským misionárom Štefanom Pongrácom do Humenného, kde sa zúčastnil duchovných cvičení pod vedením jezuitského kazateľa P. Dobokaya.
Rákociho vojaci vstúpili do mesta B. septembra. Hneď obkľúčili Levočský dom, v ktorom býval cisársky kapitán. Dóczyho zajali a odviedli v putách do Šarišského Potoka (Sarospatak). Vojaci postavili stráže aj ku Kráľovskému domu, ktorý bol sídlom katolíckej misie. Mestská rada zverila potrestanie vinníkov bohatému mešťanovi Reinerovi. Alvinczy ho nabádal, aby toto mimoriadne splnomocnenie použil na pozabíjanie kňazov a katolíkov. Niektorí členovia rady s tým nesúhlasili, preto sa Alvincyz s Reinerom obrátili priamo na Rákociho.
Zajatcov v Kráľovskom dome zavreli do chladnej miestnosti, kde ich trápili hladom a smädom. Tu ich navštívil Rákociho zmocnenec, ktorý im ponúkol záchranu, ak sa zrieknu katolíckej viery. Zajatci to odmietli.
***************************************************************
Ich utrpenie vyvrcholilo v noci zo 6. na 7. septembra. Po polnoci sa k nim vrútili ozbrojenci. Viedol ich Ján Lajoš. Hneď pri vstupe ich začali udierať a strhávať z nich šaty. Schytili Pongráca a začali ho páliť fakľami. Križana vyvesili za ruky na trám a fakľami mu pálili boky. Sekali ho halapartňami, až mu kusy mäsa ovisli a vychádzali mu vnútornosti. Nakoniec mu odsekli hlavu a zohavené telo hodili do žumpy. Pongráca vyvesili na hradu, ďalej ho bili a pálili. Vyzvali ho, aby sa priznal k sprisahaniu v Humenom a prestúpil na novú lepšiu vieru. Hlavu mu oviazali povrazom. Sťahovali ho až kým mu nepraskla lebka. Aj jeho vyvliekli von a hodili ku Križinovi. Melichara zviazali a bili, kým nevydýchol. Napokon mu odťali hlavu a hodili k ostatným dvom. Hajdúsi odišli.
Ich mŕtve telá hodili na zastrašenie ostatných katolíkov v meste do odpadového kanála - stoky na dnešnej Hlavnej ulici. Miestny kat nakoniec v noci tajne telá mŕtvych kňazov pochoval. Na mieste, kde boli svätí košickí mučeníci umučení, dnes v Košiciach stojí kostol Premonštrátov, postavený jezuitmi z úcty k mučeníkom... A čo bolo ďalej sa dočítate v iných zdrojoch ;)
***************************************************************
Cirkevný proces za blahorečenia košických mučeníkov začal síce krátko po ich smrti, za blahoslavených ich však vyhlásil až 15. januára 1905 pápež Pius X. Za svätých boli títo traja mučeníci vyhlásení pápežom Jánom Pavlom II. dňa 2. júla 1995 na košickom letisku.
DOPLŇ: N 48° 4A.BCD E 021° 1E.FGH