Z tejto kesky vidíte celú obec Hôrka, ktorá sa delí na časti Kišovce, Primovce, Ondrej a Hôrka, ďalej vidíte obec Švábovce a dominantu slovenska Tatry.
História obce
Historické názvy miestnych osád boli Hurka, Svätý Ondrej, Kišovce, Primovce, Miklušovce a Komárovce. Všetky spomínané lokality patrili v minulosti k Stolici X spišských kopijníkov, ktorým roku 1243 uhorský kráľ Belo IV. obnovil a potvrdil ich privilégiá. Kopijníckym obciam sa hovorilo aj “zemianske dediny”, pretože ich obyvateľstvo bolo privilegované podobne ako ostatní uhorský zemania. Pomenovanie “kopijníci” dostali podľa toho,že do kráľovského vojska mali povinnosť postaviť za každú usadlosť určitý počet ozbrojencov – kopijníkov. Kopijnícke obce mali bezpochyby strážnu, resp. vojenskú funkciu. Pôvod kopijníkov doposiaľ nie je objasnený. Starší historici ich pokladali za maďarských strážcov uhorských hraníc smerom do Poľska, novšie výskumy slovenských historikov naznačujú skôr ich slovanský pôvod, ba niektorí (Javorský) ich považujú ešte za pôvodných strážcov slovanských hradísk na Čingove a Dreveníku. Faktom je, že tieto obce si udržali ;vlastnú samosprávu až do začiatku 19. storočia. Až roku 1803 splynula Stolica X spišských kopijníkov tzv.”malá župa” so Spišskou stolicou. Do zlúčenia začiatkom 20. storočia mali spomínané obce (osady) samostatný vývoj. Hoci sa v stredovekých listinách objavujú ich názvy až v druhej polovici 13. storočia (Svätý Ondrej-1280), ostatné až v 14. storočí (Miklušovce-1311, Primovce 1312,Kišovce 1324, Hôrka 1347), počiatky ich existencie siahajú zaiste pred 13. storočie.
Uvedené kopijnícke obce nepatrili k veľkým dedinám.
Najväčšou z nich r.1787 boli Kišovce, kde v 38 domoch žilo 192 ľudí, v roku 1828 mali Kišovce 32 domov a 238 ľudí).
Svätý Ondrej mal v roku 1787 24 domov a 186 ľudí,v roku 1828 20 domov a 148 ľudí.
Primovce mali v roku 1787 8 domov a 47 ľudí, v roku 1828 10 domov a 79 ľudí
Hôrka mala v roku 1787 12 domov a 78 ľudí, v roku 1828 9 domov a 61 ľudí.
V priebehu storočí sa stretávame s nasledovnými názvami : Hôrka (Bosafalua-1347 (podľa komesa Bosza), Horka-1413, Huorka-1808), Svätý Ondrej (Sanctus Andreas-1317, Zenthandras-1317, Zekyzenthandras-1435, Swaty Ondrej-1808, Szentandrás-1863) Kišovce (Hisafalua-1324, Hysowec-1511, Kisócz, Kischendorf, Kyssowce-1808), Primovce (villa Primi-1312, Primafalua-1399, Primdorf, Primócz, Primowce-1808), Miklušovce (villa cani Nikolai-1311, Ewzmyklosfalva-1349, Miklósfalva, Nickelsdorf, Miklussowce, Mikulassowce-1808). Zjednotenie názvu roku 1900 pre všetky časti obce rešpektovalo ich príslušnosť k spišským kopijníkom, pretože zjednotená obec dostala pomenovanie: “Landzsásfalu” (kopijnícka obec) a v roku 1907 “Landzsásötfalu” (päť kopijníckych obcí). Po vzniku I. ČSR sa ujal slovenský názov Hôrka.
Obyvatelia týchto kopijníckych obcí sa popri pôvodnej vojenskej funkcii venovali väčšiou poľnohospodárstvu a povozníctvu. Od 18. storočia, keď sa v chotári Kišoviec objavili ložiská mangánovej a železnej rudy aj baníctvu, ba čo možno konštatovať, že práve ťažba a spracovanie týchto rúd podporili rozvoj obce. Dalo by sa povedať, že ťažbu začal gróf Szakmary v roku 1695, v oblasti známej ako baniská. Avšak najstaršie banské oprávnenia v okolí Kišoviec sú spomínané v roku 1857 a boli udelené Vítkovickým železiarňam. Okrem uvedeného podniku a po dodnes nie celkom ujasnených okolnostiach mali banský majetok v držbe: arciknieža Albrecht, knieža Coburg, železiarske učňovské spoločnosti, bratia Szent-Istványiovci a Pajerovci.
V Kišovciach už v roku 1556 bola zriadená poštová stanica. Čo je zaujímavé, táto pošta bola poštou aj pre Poprad, kde pošta vznikla až v roku 1809. Vo Svätom Ondreji v rokoch 1850-1854 mal sídlo a fungoval okresný súd. V 13.storočí tu bol postavený kostol, ktorý bol v 18. storočí prestavaný. V roku 1939 sa zvýšila ťažba mangánovej rudy, čo malo za následok príliv prisťahovalcov za prácou nielen z rôznych častí Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska i Rumunska. Ťažba bola ukončená 1. apríla 1971.
Demografia
Počet obyvateľov k 31.12.2010 spolu 1797
muži 897
ženy 900
•Predproduktívny vek (0-14) spolu 359
• Produktívny vek (15-54) ženy 540
• Produktívny vek (15-59) muži 603
• Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 295
• Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu 43
muži 17
ženy 26
pozor keš neobsahuje pero