Strážov
s výškou 1213 m.n.m je najvyšší vrch Strážovských vrchov.
Oblasť je tvorená hrubými vrstvami druhohorných vápencov a dolomitov.
V oblasti Strážova bol dávnejšie vyčlenený samostatný strážovský príkrov, dnes zaraďovaný ako čiastkový príkrov do považského príkrovu- veľkého telesa hronika, dnes dezintegrovaného eróziou a treťohorným výzdvihom pohoria.
Príkrov je veľké doskovité teleso tektonicky horizontálne presunuté na vzdialenosť minimálne 5 km pozdĺž násunových zlomov na cudzorodý podklad, ktorý sa v súvislosti s príkrovmi často nazýva autochtón.
Teleso príkrovu na cudzorodom nadloží sa označuje ako allochtón.
Ak sa nad sebou nachádza viacero príkrovov, podložný sa vzhľadom na nadložný označuje paraautochtón.
Vápenec je najvýznamnejšia usadená hornina chemického pôvodu.
Je to celistvá, jemnozrnná a často aj hľuznatá hornina.
Sedimentárny pôvod je dobre identifikovateľný na základe zreteľnej vrstevnatej štruktúry.
Vápence sú biele, sivé, sivočierne až čierne a môžu byť aj intenzívne sfarbené.
Tmavé sfarbenie vápencov je spravidla spôsobené rôznym obsahom jemne dispergovaného uhlíka organogénneho pôvodu.
Červené vápence obsahujú obyčajne oxidy železa.
Hlavnou zložkou vápencov je kalcit.
Čistý vápenec sa v prírode nevyskytuje veľmi často; vo väčšine prípadov je znečistený prítomnosťou dolomitu, ankeritu - CaFe(CO3)2 alebo iných minerálov.
Práve podľa typu dominantných prímesí sa vápence delia na dolomitické, kremité, glaukonitické, ílovité a iné.
Väčšina vápencov má organogénny pôvod. Tvorili sa nahromadením zvyškov morských živočíchov (tieto sú vo vápencoch niekedy dobre identifikovateľné), úlomkov kalcitu, činnosťou rias a baktérií alebo vylúčením z presýteného vodného roztoku.
Jedna z možností klasifikácie vápencov je na základe typu živočíchov podieľajúcich sa na vzniku vápencov. Podľa tohto kritéria rozoznávame krinoidovéx, korálové, lastúrnaté a numulitové vápence.
Pretože oceány a moria tvorili počas dlhého geologického obdobia väčšinu zemského povrchu, väčšina vápencov je morského pôvodu.
Napriek tomu vápence vznikali aj zo sladkovodného prostredia; genéza ich vzniku sa zohľadnila aj pri vzniku termínu „sladkovodné vápence“.
Dolomit je veľmi rozšírená hornina, obsahujúca ako prevažnú zložku minerál s rovnakým názvom.
Názov horniny je podľa francúzskeho mineralóga D. Dolomieua.
Dolomit obsahuje prímesi mangánu a železa a častou vedľajšou zložkou je kalcit. Čistý dolomit obsahuje 30,4 hmot. % CaO a 21,7 hmot. % MgO.
Horniny s nižším obsahom Mg2+ sa nazývajú dolomitické vápence alebo vápnité dolomity.
Predstavujú prechodné horniny medzi vápencom a dolomitom. Dolomit je biela, sivá až krémovohnedá, krehká hornina.
Je jemnozrnná až strednozrnná. Dolomity vznikli vyzrážaním priamo z vodného prostredia, ale vo väčšej miere sú produktom postupnej náhrady iónov Ca2+ vo vápencoch iónmi Mg 2+.
V druhom prípade sa vznik horniny nazýva dolomitizáciou.
Dolomit tvorí celé pohoria; napríklad v Alpách je názov pohoria zhodný s názvom tejto horniny (Dolomity). U nás je dolomit veľmi rozšírený a vyskytuje sa najmä spolu s vápencami. Tvorí mohutné komplexy v Malej Fatre, Malých Karpatoch, Chočských a Strážovských vrchoch.
Priemyselne sa využívajú ložiská v Jelšave, v Malých Kršteňanoch, Lúke nad Váhom, Rakši, Kraľovanoch, v Ratkovskej Suchej, Ochtinej, a na iných miestach.
Viac ifo tu
... skalné bralo ...
... waypoint pri kríži ...
Ku cache sa dostaneš zo všetkých troch waypointov parking po značenej turistickej trase.
Zo Zliechova a Čičmian po červenej, z Priedhoria po žltej.
Pre zalogovanie tejto cache stačí navštíviť toto úchvatné miesto a poslať odpovede na nasledujúce otázky:
Ikona
1, Akými horninami je tvorený Strážov?
2, Pri pohľade smerom ku krížu je skalné bralo /na foto/, odhadni jeho výšku.
3, Nachádzajú sa tu škrapy?
Waypoint-pri kríži
4, Odmeraj nadmorskú výšku.
5, Poteší fotka s krížom.
Logovať môžeš hneď po zaslaní odpovedí.
V prípade nezrovnalostí ťa budeme kontaktovať.