29. február - the one and only event
Deň, ktorý sa objaví v našom kalendári raz za 4 roky a keďže je tento den taký vzácny, poďme ho osláviť.
Miesto stretnutia :
súradnice uvedené v listingu
Čas eventu :
16:30-17:30
Program :
1. Stretnutie na súradniciach
2. Oslávenie tohto jedinečného dňa pripitkom
- šampanské ( bude nejaké pripravené, ale ak máte záujem o vlastné pitivo, nebránime Vám doniesť si vlastné)
- pre neplnoletých kešerov a a kešerov šoférov - detské šampanské
3. Logovanie
4. Pre tých, ktorí splnili (alebo splnia v tento deň) podmienky logovania tejto kešky (365 + 1 Day Callendar Challenge Cache) by sme spravili spoločný odlov.
Ak sa podarí bude i eventové SWG.
A niekoľko zujimavých info :
29. február sa spája aj s rôznymi prastarými tradíciami a poverami. Je to 60. deň priestupného roka v gregoriánskom kalendári. Pri výpočte priestupného roka platia pravidlá: Aby bol rok priestupný, musí byť deliteľný číslom 4, no zároveň nesmie byť deliteľný číslom 100, avšak ak je deliteľný číslom 400, tak isto sa považuje za priestupný.
Tento deň zvykne pripadať na pondelky a stredy častejšie ako na ostatné dni, pretože gregoriánsky kalendár sa opakuje každých 400 rokov. Preto 29. február môže byť 15-krát v pondelok alebo stredu, 14-krát v piatok alebo sobotu a 13-krát v nedeľu, utorok alebo štvrtok. V roku 2012 pripadá na stredu.
V starovekom Ríme bol za priestupný deň považovaný 24. február, pretože február bol zaradený ako posledný mesiac v roku. Pôvodný rímsky kalendár pridával "extra" mesiac každých zopár rokov za účelom udržiavania správnych zmien ročných období.
Juliánsky kalendár bol zavedený v roku 45 p.n.l. s tým, že ten jeden deň bol pridávaný každé štyri roky na konci februára. Túto zásadnú reformu urobil Gaius Julius Caesar a tento kalendár bol uznávaný bez zmien až do 16. storočia. No vzhľadom na isté nepresnosti v kalendári, bol navrhnutý nový (súčasný) Aloisiusom Liliusom z Neapola a bol prijatý pápežom Gregorom XIII. v roku 1582. Cirkev zasiahla do tohto zaužívaného počítania času hlavne kvôli zlému určeniu termínu Veľkej noci. Tento kalendár je už oveľa presnejší a rozdiel medzi tou skutočnou a kalendárnou dĺžkou je cca pol minúty.
Zavedenie tohto kalendáru bolo možné pozorovať v Taliansku, Poľsku, Portugalsku a Španielsku, iné krajiny prechádzali na tento spôsob postupne napr. Rusko, Grécko a protestantské krajiny ako Anglicko ho prijali až oveľa neskôr (1752) a Litva (1915). Tieto prechody boli realizované tak, že napr. po 4.10. nasledoval 15.10., aby sa vyrovnala chyba urobená v juliánskom kalendári, ktorá by bola inak opakovaná raz za 128 rokov, zatiaľ čo v gregoriánskom kalendári sa to stane raz za 3300 rokov.
Zvyky a tradície
29. február sa zvykne nazývať aj "Ladies Day". Je to kvôli starej tradícii, podľa ktorej mali ženy možnosť požiadať muža o ruku nie len v tento deň, ale počas celého priestupného roka. Táto tradícia má pôvod v starej írskej legende zahŕňajúcej sv. Patricka a sv. Bridget v 5. storočí:
Bridget sa sťažovala, že jej mníšky boli smutné, pretože nikdy nemali šancu požiadať niekoho o ruku a navrhnúť mu sobáš. (V tom čase bol celibát v náboženských pravidlách založený na osobnom prísľube a nie ako požiadavka kostola.) Tak Patrick navrhol, že ženy budú mať toto privilégium každých 7 rokov. To sa Bridget nepáčilo. Povedala, že ženy budú mať toto právo každé 4 roky a Patrick súhlasil a dovolil im mať priestupný rok. Na jeho prekvapenie ho Bridget požiadala o ruku. Patrick odmietol jej návrh a namiesto toho jej sľúbil hodvábne šaty a bozk.
Tak na Britských ostrovoch bolo teda počas stredoveku nepísané pravidlo, že každý slobodný muž, ktorý odmietol návrh ženy počas priestupného roka, jej to musel vynahradiť bozkom plus nejakými hodvábnymi šatami alebo párom rukavíc. Predstave si, aký dobrý biznis mali krajčíri každé 4 roky. :)
Ako znak varovania, čo sa deje, ženy, ktoré plánovali požiadať muža o ruku počas tohto obdobia, mali nosiť viditeľnú červenú spodničku pod lemom sukne. Podobné "zákony" sa postupne rozšírili po celej Európe a tento zvyk sa čoskoro stal legalizovaný v častiach Francúzska a Talianska v 15. storočí. Čoskoro sa to rozšírilo do USA, ale tu to nebolo brané vážne. Avšak táto tradícia, ktorá vyžadovala od muža zjemnenie svojho odmietnutia už spomínanými darmi, pokračovala v Európe a Britských ostrovoch až do svojho zániku v 19. storočí.
V Škótsku sa zase považovalo za nešťastie narodiť sa 29. februára, niečo ako sa u nás považuje za nešťastný deň piatok 13. V Grécku sa hovorilo o nešťastí, ak by sa zaľúbené dvojice brali počas priestupného roka, nanajvýš ešte v tento deň.
Ľudia narodení v tento deň majú možnosť pridať sa do skupiny "The Honor society of Leap Year Day Babies" a podľa Guinnesovej knihy rekordov sú aj rodiny, v ktorých sa tri po sebe nasledujúce generácie narodili deti 29. februára.
Jediný overený príklad rodiny, ktorá má takto tri po sebe nasledujúce generácie narodené 29. februára je rodina Keoghovcov: Peter Anthony sa narodil v Írsku 29.2.1940, zatiaľ čo jeho syn Peter Erick sa narodil 29.2.1964 vo Veľkej Británii, no a jeho dcéra, Bethany Wealth, sa zase narodila 29.2.1996 tiež vo Veľkej Británii.
Nórska rodina Henriksen z Andenes drží oficiálny rekord v počte detí narodených 29. februára. Pani Karin Henriksen porodila 3 deti v jednotlivých po sebe idúcich 29. februároch: dcéra Heidi (1960) a synovia Olav a Leif-Martin (1964 a 1968).